Je porucha duševného zdravia, pri ktorej je človek presvedčený, že príčinou jeho zdravotných problémov je nejaké závažné ochorenie, napriek tomu, že výsledky vyšetrení dané zdravotné komplikácie vyvráti. Čo je prekvapivé, že sa vyskytuje prevažne u mladých ľudí a postihnutý si dokonca môže dané ochorenie určiť aj na základe toho, že neexistuje. Príčinou môže byť začarovaný kruh – u osôb trpiacich hypochondriou vedú informácie o príslušnej chorobe pri súčasnom vnímaní vlastných telesných príznakov k presvedčeniu, že oni sami sú chorí. Následkom toho sa začnú pozorne sledovať, začnú pociťovať strach o vlastné zdravie, čo vedie k zvýšenej úrovni psychického rozrušenia. Rozrušenie zosilňuje presvedčenie hypochondra, že je skutočne chorý. Pri terapii ide v podstate o to, aby sa tento začarovaný kruh prerušil. Hypochodrickí pacienti sa často sťažujú na telesné problémy, hoci sa diagnostickými metódami nezistí žiaden nález, hypochondri odmietajú možnosť psychickej príčiny ich problémov. Život hypochondra sa často točí okolo jeho choroby a od svojho okolia vyžaduje pozornosť a spolucítenie pre svoje utrpenie.
SPRÁVANIE HYPOCHODNRA
- má prehnané a neopodstatnené obavy o svoje zdravie
- trpí neprimeraným sebapozorovaním a strachom z chorôb
- často navštevuje lekárov s tými istými (alebo vždy inými) príznakmi
- dožaduje sa lekárskych vyšetrení, ktoré však nepotvrdia jeho obavy
- preháňa pri popisovaní svojich ťažkosti
- neverí lekárom a ich odbornosti
- skúša rôzne typy voľnopredajných liekov a vitamínov
- využíva rôzne liečebné procedúry
Typického hypochondra zaujme aj minimálna odchýlka od normálu. Začne sa venovať takmer každému „príznaku“, ktorému by iný človek nevenoval veľkú pozornosť. Napríklad aj obyčajné kýchnutie, dočasne zrýchlený tep, či slabé sčervenanie kože môže uňho vyvolať hlbokú úzkosť, ktorú bude chcieť oslabiť okamžitou návštevou lekára. Ďalšie „nebezpečenstvo“ tkvie v tom, že hypochonder dokáže sám seba presvedčiť o vlastnej chorobe, čím obvykle pozmení aj niektoré telesné funkcie. Autosugescia je dávno dokázaná vec – ak sa sústredíte na svoj dych, môžete ho zrýchliť, alebo spomaliť.
Ani dôkladné lekárske vyšetrenie nedokáže hypochondra presvedčiť, že je v podstate zdravý. Dôkazy o tom, že nie je chorý vníma ako možnosť, že trpí na doposiaľ neznámu chorobu, alebo že sa lekár pri stanovení diagnózy pomýlil. Kvôli svojmu presvedčeniu navštívi značné množstvo lekárov. V mnohých prípadoch sa dokonca podrobuje riskantným chirurgickým operáciám, od ktorých si sľubuje zistiť príčinu svojich „problémov“. O hypochondrii je verejnosť informovaná len minimálne, alebo má o nej celkom mylné predstavy. Hypochonder nie je žiadny simulant. A navyše, hypochondriu môžu sprevádzať depresie a úzkosti, čo prináša mnoho problémov nielen samotnému pacientovi, ale aj lekárom.
Ochorenie môže vzniknúť na základe rôznych príčin. Obvykle sa jedná o vzor z detstva, kedy sa o človeka v detstve jeho rodičia až prehnane starali, prípadne, pokiaľ počas ochorenia malo v detstve dieťa dovolené niečo, čo inokedy nesmelo. Častý je výskyt hypochondrie aj u prvorodených detí, ktorým sa matky viac venovali ako ich ďalším súrodencom. Ďalšou príčinou môže byť ťažké ochorenie alebo smrť blízkej osoby čo vyvoláva v postihnutom obavy a strach.
Tak ako pri mnohých iných psychických poruchách, aj liečba hypochondrie je beh na dlhú trať. Názory aj výsledky uvádzajú mnoho možností, ako sa s hypochondriou vyrovnať. Najdôležitejšia je liečba úzkosti a strachu. Tie sú v pozadí hypochondrie, a liečia sa dvoma spôsobmi, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Psychiater zvyčajne predpíše psychofarmaká, ktoré úzkosť znižujú. Druhým pilierom liečby je psychoterapia, počas ktorej sa klient učí vytvárať funkčnejšie vzorce správania, pracovať so svojou úzkosťou a má možnosť dopátrať sa zážitkov z minulosti, ktoré k hypochondrickému stavu viedli. Ďalšie podporné stratégie sú šport či iná pravidelná fyzická aktivita. Človek potom získava nielen pocit vlastnej vitality, ale tiež odkloní pozornosť od svojich hypochondrických neduhov. Na podobnom princípe funguje tiež odporúčanie zadovážiť si domáceho miláčika.