Zber a skladovanie húb

Prechádzka lesom nie je iba blahodarným prínosom pre našu psychiku. Liečivú silu prírody si môžeme priniesť aj v košíku priamo do kuchyne práve v podobe húb. Obsahujú veľké množstvo bielkovín, cukrov, konkrétne polysacharidov, majú veľký obsah vlákniny a naopak veľmi nízke množstvo tukov, ďalej rôzne vitamíny, napríklad riboflavín, tiamín, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, vitamín E, provitamín A. Vitamín C, biotín a betakarotén. Také obyčajné kuriatko má viac vitamínu A ako mrkva. Oplatí sa uviesť aj obrovské množstvo stopových prvkov v stráviteľnej forme. Je medzi nimi vápnik, jód, železo, horčík, mangán, fosfor, draslík, selén, sodík, síra či zinok. 

MANUÁL ZBERU

→ Do prírody sa vyberte s dávkou trpezlivosti, niečím na uhasenie smädu, ľahkou desiatou a hlavne s veľkým košom. Netreba zabúdať ani na vhodný nôž, prípadne atlas húb, ktorý je v súčasnosti nahrádzaný čoraz viac rôznymi aplikáciami v mobilných telefónoch, ktoré pomáhajú huby jednoduchšie rozpoznať a zaradiť.

→ Treba si vybrať vhodný čas na návštevu lesa. Teda v ranných hodinách a za vysokého predpokladu, že huby naozaj rastú.

→ Kôš naplňte len hubami, ktoré s určitosťou rozpoznáte. Sú známe prípady zámeny prudko jedovatej muchotrávky zelenej s pečiarkou.

→ Nepoznáme špecifické pravidlá či znaky, vďaka ktorým je možné s istotou rozpoznať jedovaté huby od jedlých. Najmä pri lupeňovitých treba dokonale rozpoznať ich morfologické znaky. Medzi rúrkovitými môžete často natrafiť na nejedlé druhy s horkastou a štipľavou chuťou, kde už jeden kus dokáže pokaziť celý pokrm.

→ Pri zbere hubu dobre vyberte z podhubia, konček odrežte nožíkom a nechajte ho na mieste. Následne hubu ľahko očistite a miesto zakryte lístím, aby sa podhubie nevysušilo.

→ Tieto dary prírody je nutné čím skôr spracovať. Minimálny čas tepelnej úpravy je 15 minút, húževnatejšie druhy potrebujú aj pol hodinu. Tie, ktoré sa rozhodnete sušiť nepreplachujte.

SPRACOVANIE

SUŠENIE

Ak sú už očistené huby ešte stále zašpinené, len zľahka ich očistite vlhkou handričkou. Pokrájajte na plátky s maximálnou hrúbkou pol centimetra, poukladajte ich do sušičky, na mriežku, voskovaný papier, prípadne ich ponavliekajte na niť. Sušenie by malo byť na vzdušnom a dobre vetranom mieste, nie na priamom slnku, nakoľko by sčernali. Z nazbieraných húb sa sušením odparí až 90% vody. Uchovávajte v sklenom, dobre utesnenom pohári, kde pridáte bobkový list a pár kúskov celého korenia. Takto uskladnené vydržia aj 3 roky.

MRAZENIE

Malé huby je možné mraziť aj po tepelnej úprave. Ostatné druhy nechajte krátko povariť v osolenej vode, pokojne postačia 2 až 3 minúty, dobre sceďte a nechajte vychladnúť. Následne vložte do obalov alebo nádob vhodných na mrazenie. Pred opätovným použitím ich už ale nerozmrazujte, do pokrmu ich pridajte mrazené a následne tepelne spracujte a pokrm dokončite.

NAKLADANIE

Najväčšej obľube sa tešia huby v octových nálevoch. Chutný nálev pripravíte z 1,6 litra vody, 300 ml octu, 4 lyžíc soli, 5 kopcovitých lyžíc cukru, 1 lyžičky horčicových semienok a zo 40 celých zrniečok celého korenia. Huby pred nakladaním uvarte v osolenej vode 10 až 20 minút, podľa tvrdosti. Do pohárov ich nakladajte prepláchnuté, odkvapkané a vychladnuté. Sterilizujte po dobu 20 minút. Známe sú aj huby naložené v soli, ktoré vydržia asi pol roka, no ich využitie nie je veľmi efektívne. Slanosti ich veľmi nezbavíte ani keď ich dobre prepláchnete vodou. 

Huby môžete ich nájsť v mnohých rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách. Niektoré chránia pečeň, aktivujú ju a zlepšujú jej regeneráciu, ďalšie redukujú zápalové procesy v tele, dokážu podporovať trávenie a upravovať krvotvorbu i krvný tlak. Už mnoho rokov sa používajú pre svoju jedinečnú schopnosť dodávať chuť v mnohých kuchyniach rôznych kultúr. Aj keď v skutočnosti ide o huby, radia sa podľa účelu varenia do kategórie zeleniny. Umožňujú pridať ďalšiu, výraznejšiu chuť do jedla.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!