Život s demenciou

 V našom uponáhľanom každodennom živote sa zvyčajne stretávame s pojmom demencia. Avšak nie každý si uvedomuje jej pravý význam a predovšetkým jej vážnosť. Duševné poruchy prejavujúce sa u starších ľudí, nad 65 rokov, môžu postihovať bežné funkcie organizmu a tým dokážu zasahovať do kvality života duševne chorých ľudí a taktiež aj do života ich príbuzných. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj prevalencia duševných porúch.

Do kategórie chronických duševných ochorení sa zaraďuje takzvaná demencia, ktorá je definovaná ako syndróm zhoršenia pamäťových, jazykových schopností, priestorového vnímania a ďalších príbuzných kognitívnych funkcií mozgu. Častým prejavom spomínanej poruchy sú náladovosť a zmeny osobnosti. Takto duševne chorí ľudia dokážu svojou až chorobnou obrazotvornosťou rozprávať výmysly a skresľovať realitu. Ďalším prvkom demencie je ich nereálny pojem o čase, pričom si dokážu zameniť minulosť s prítomnosťou, neustále niekoľkokrát opakujú určité veci. V niektorých prípadoch a situáciách sa môže u ľudí s demenciou prejaviť aj agresívnejšie správanie.

Rozlišujeme niekoľko druhov demencií, pričom jednou z nich je napríklad degeneratívna demencia. Do tejto skupiny duševných ochorení patrí Alzheimerova demencia. Dôvod prečo sa zamerať práve na tento typ demencie je prostý. Je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou z pomedzi všetkých, čo u nás predstavuje až do 60%. Môže sa však prejaviť už aj pred 65.rokom života, ako aj po ňom. Pri Alzheimerovej demencii dochádza k výraznejším a rýchlejším zmenám v činnostiach, ktoré človek vykonáva oproti činnostiam vykonávaným, pokiaľ prirodzene starne.

Môžeme hovoriť napríklad o:

1. Poruchách pamäti, ktoré neskôr spôsobujú nastupujúce komplikácie v každodennom živote. Začína sa to zabúdaním vecí, mien, čísel. Pacienti s Alzheimerovou demenciou sa opakovane pýtajú na tie isté skutočnosti.

2. Poruchách rozhodovania a plánovania, ktoré súvisia s narušením sústredenosti

3. Neschopnosti finančne plánovať, či disponovať s peniazmi v bežných každodenných záležitostiach

4. Poruchách orientovať sa v čase alebo aj na známych miestach, čiastočná alebo úplná dezorientácia

5. Sťaženej konverzácii, či častej zábudlivosti. Ľudia s touto poruchou majú problém zapájať sa do rozhovorov.

6. Častej zábudlivosti, ktorá súvisí s odkladaním jednotlivých predmetov na nesprávne miesta.

7. Častých zmenách nálady a osobnosti, ktoré sa prejavujú úzkosťou, depresiami, plachosťou, podozrievavosťou, či vzťahovačnosťou.

Ľudia postihnutí touto duševnou poruchou v pokročilom štádiu si vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Buď sa o týchto pacientov dokáže postarať niekto z rodiny, čo často krát býva veľkou obetou alebo sa zvolí odborná ošetrovateľská opatera. V každom prípade býva pre pacienta s Alzheimerovou demenciou tou najlepšou voľbou starostlivosť v domácom prostredí. Aj v prípade voľby profesionálneho ošetrovateľa je pre pozitívny priebeh liečby dôležitá spolupráca s rodinou chorého. Avšak o úplnom vyliečení pacienta sa hovoriť nedá, vhodnou edukáciou je možné len zjemniť priebeh Alzheimerovej demencie u postihnutého. Aj keď je človek postihnutý Alzheimerovou demenciou, má právo, aby sa s ním pri starostlivosti jednalo ako s dospelým človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Či už ide o osobnostný postoj, režim stravovania, hygienu, či obliekanie. Je nutné sa k nemu postaviť s toleranciou, trpezlivosťou, empatiou a nie so súcitom k jeho ochoreniu. Pri vybudovávaní vzťahu s pacientom sa treba nastaviť na priateľskú líniu, pretože akýkoľvek odstup, či napätie sa jednoznačne prenáša na postihnutého demenciou. V styku s pacientom sa preferuje predchádzať vzniku kritických situácií. Vhodným prvkom “liečby” je jednoduché počúvanie so záujmom a pritom dať najavo človeku s Alzheimerovou demenciou, že nám na ňom záleží. V komunikácii s pacientom nesmie figurovať kritika, ponižovanie, práve naopak k stabilizácii priebehu ochorenia prospieva pozitívny prístup ošetrujúceho.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!