Každý jeden z nás sa vo svojom živote už určite stretol s úzkosťami. Koniec koncov, starosti o našu budúcnosť sú súčasťou ľudského bytia a na druhú stranu nám pomáha plánovať dopredu a v konečnom dôsledku robiť lepšie rozhodnutia, preto niektoré druhy úzkosti sa považujú za relatívne normálne, ba dokonca aj za produktívne. Avšak, v prípade, že sa úzkosť stáva rušivou a negatívne vstupuje do života, je to považované za nezdravú psychiatrickú poruchu.
Až štvrtina všetkých ľudí pociťuje úzkosť v nezdravej miere a v takom prípade môžu byť starší ľudia vystavení určitému riziku. U seniorov môže dochádzať k väčším problémom ako u mladších ľudí z viacerých dôvodov: trpia chronickými ochoreniami a väčšími bolesťami, užívajú viac liekov, ktoré by mohli zhoršiť úzkosť.
Viaceré štúdie ukazujú, že úzkostné poruchy postihujú 3-14% starších ľudí, pričom viac prípadov je zaznamenaných u žien ako u mužov.
Hlavné typy úzkostných porúch u starších ľudí:
- akútna stresová porucha – úzkosť a poruchy správania, ktoré sa vyvíjajú v priebehu prvého mesiaca po vystavení extrémnej traumy. Príznaky zahŕňajú: opakovane zažíva traumu v obrazoch, myšlienkach, snoch, nespavosť, podráždenosť, zlosť a neschopnosť sústrediť sa.
- posttraumatická stresová porucha – príznaky akútnej stresovej poruchy, ktoré pretrvávajú dlhšie ako jeden mesiac
- záchvaty paniky – náhly, nepredvídateľný, intenzívny, nelogický strach a hrôza.
Ako pomôcť niekomu, kto má záchvat paniky?
– využívať relaxačné metódy (jóga, meditácie môžu byť veľmi užitočné pri prevencii budúcich záchvatoch paniky)
– byť v kľude a s jemnosťou
– ísť na bezpečné, pokojné miesto, kde sa dá pohodlne sedieť prípadne ležať
– sústrediť sa na dýchanie, aby sa následne spomalilo a upokojilo
– pre niektorých ľudí je vhodné aplikovať upokojujúce objatie
- sociálna úzkosť – zaujatie sa s tým, ako je človek videný ostatnými ľuďmi
- generalizovaná úzkostná porucha – vnímanie nadmerných starostí viac ako len jednoduché každodenné udalosti. Ľudia s touto poruchou sa cítia často nepokojní a môže spôsobiť vyčerpanosť, nespavosť.
- fóbie – iracionálny strach zo situácií (strach z výšky, z hadov, …)
- obsedantno-kompulzívna porucha – vzor rušivých myšlienok, ktoré „útočia“ na myseľ a produkujú extrémnu úzkosť
Posledné dve zo spomenutého zoznamu sú možno menej časté u starších ľudí, pretože sa môžu často aj úspešne liečiť v mladosti a strednom veku. Z doterajších štúdií existuje len málo informácií o tom, ako sa tieto problémy menia s vekom. Je dôležité si uvedomiť, že úzkostné poruchy nie sú kvôli nejakej morálnej slabosti alebo nedostatku charakteru, ale ide o skutočné biochemické poruchy.
Liečba
Všetky tieto úzkostné poruchy u starších ľudí zvyčajne dobre reagujú na kombináciu terapie a predpísaných užívaných liekov. V niektorých jemnejších prípadoch sú účinné aj meditácie, masáže, či akupunktúra.