Známy aj pod názvom syndróm vyhasnutia, syndróm vypálenia, alebo syndróm vyprahlosti. Vzniká ako dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily. Ide o vážny zdravotný problém, ktorý zasahuje do fyzickej, psychickej a sociálnej oblasti života človeka. Vyvíja sa ako narušenie psychickej a psychofyziologickej rovnováhy organizmu vplyvom záťažových situácií. Trpí ním viac žien ako mužov – no v skutočnosti môže postihovať každého, kto má vysoké životné tempo, mnoho pracovných povinností, vysoké očakávania od samého seba a nadmerné množstvo stresu. Práve stres je jeho prvotným spúšťačom. Syndróm vyprahnutia býva často zamieňaný s depresiou či chronickým únavovým syndrómom, keďže niektoré príznaky môžu byť rovnaké. Kľúčovou zložkou je emočné vyčerpanie a celková únava. Symptómami úplného vyhorenia je nadmerné vyčerpanie, poruchy sústredenia, pamäte, spánku, depresia, stavy úzkosti, tráviace ťažkosti, negatívne emócie, frustrácia, sklamanie pesimizmus, slabý pracovný výkon. Tým, že syndróm vypálenia sa rozvíja postupne a dopracovanie sa k poslednému štádiu trvá aj niekoľko mesiacov či rokov, dôležité je rozpoznať príznaky začínajúceho sa syndrómu v čo najskoršom štádiu.
Ako predchádzať
- dbať na zdravý životný štýl – racionálna výživa, dostatok fyzickej aktivity, spánku a relaxácie, socializácia
- naučiť sa počúvať svoje telo a myseľ
- predchádzať stereotypu, snažiť sa prácu si maximálne spríjemniť a obmieňať pracovné postupy
- udržiavať sa v dobrej psychickej kondícii (joga, meditácia, prechádzky), nepodliehať stresu, panike, negatívnym emóciám a pasívnym kolegom
- hľadať riešenia, ktoré vyhovujú vám, zároveň sa za dobre odvedenú prácu odmeniť niečím, čo vám urobí radosť
- zorganizovať svoj voľný čas, a to so zameraním na svoje záujmy, zároveň si dopriať dostatok regenerácie
- každý deň hľadať niečo pozitívne – čo vás rozosmeje a vylepší vašu náladu
- pestovať si dobré vzťahy na pracovisku
- v krajnom riešení si dopriať dovolenku
- vždy si vážiť a poznať svoju hodnotu
Syndróm vyhorenia sa objavuje najčastejšie v skupine zamestnaní, kde je hlavnou náplňou práce kontakt s ľuďmi. Postihuje najmä tých s vysokou motiváciou, veľkým záujmom, mimoriadne aktívnych, pracujúcich až s prílišným nasadením. Začína sklamaním, postupne sa dostavuje fyzická a psychická vyčerpanosť, až napokon človek pochybuje o sebe samom. Do vyhorenia neprerastú tie stavy stresu, kde je práca pre človeka zmysluplná a prekážky sú zdolateľné.