Sluch

Pre nás je jedným z najdôležitejších zmyslov na vnímanie signálov z okolitého sveta, najmä v prípade komunikácie s ostatnými. Bez neho nedokážeme počuť reč druhého, ani si dopriať také príjemné emócie ako napríklad počúvanie hudby. Ušnice zachytávajú zvukové vlny, to znamená vlnenie vzduchu, alebo vody, a preto vo vzduchoprázdne (vo vákuu) nie je prenos vzduchu možný. Ak sa vlnenie prenáša pevnými látkami, hovoríme o takzvanom prenose zvuku tkanivami. Výška tónu sa udáva v hertzoch (Hz), ktoré označujú počet záchvevov za sekundu. Rozsah citlivosti ľudského sluchu je väčšinou v rozpätí frekvencie od 16 Hz, ktoré vnímame ako veľmi hlboké tóny, až po frekvenciu asi 20 000 Hz, čo nášmu uchu znie ako veľmi vysoký piskot. Frekvencie pod hranicou nášho sluchu sa označujú ako infrazvuk, frekvencie nad touto hranicou ako ultrazvuk. Ucho okrem funkcie sluchu plní aj funkciu orgánu pre rovnováhu. Tvorí ho veľa komôr a kanálikov, ktoré sú vystlané nervovými zakončeniami a vyplnené tekutinou. I nepatrné pohyby aktivujú nervové zakončenia a vysielajú informácie o polohe tela či hlavy do mozgu. Zvuk sa zachytáva ušnicou a zosilnený na takmer dvojnásobok prechádza vonkajším zvukovodom ku bubienku. Táto jemná kožná blanka oddeľuje vonkajšie ucho od stredného. V strednom uchu sú uložené najmenšie kosti v našom organizme – kladivko, nákovka a strmienok. Slúžia na ďalší prenos zvuku do vnútorného ucha. Vnútorné ucho tvorí spleť kostných kanálikov a blanitých trubičiek naplnených tekutinou – slimák. V slimáku sa vlnivý pohyb prenáša cez riasinky sluchových buniek na elektrické impulzy, ktoré sa sluchovým nervom prenášajú do mozgu. Potom už počujeme tón. Vo vnútornom uchu sa nachádza tiež orgán rovnováhy. Ide o blanitý labyrint troch na seba navzájom kolmých kanálikov. Zmena polohy hlavy v nich rozhýbe tekutinu, čo citlivé bunky prenesú do mozgu.

Poruchy sluchu

Azda jednou z najznámejších porúch je zápal stredného ucha, ktorý u niektorých môže prebiehať celkom ľahko, alebo naopak nepríjemnou, bolestivou a závažnou formou, pričom môže zanechať aj trvalé následky. Preto je veľmi dôležité, aby sme i čo najmenšie podozrenie konzultovali s lekárom, ktorý určí presné stanovisko. Potom je nevyhnutná liečba zásadne u lekára špecialistu.

Ďalšou poruchou sluchu je takzvaná otoskleróza. Toto ochorenie označuje dedičnú stredoušnú nedoslýchavosť. V tomto prípade je možná aj operatívna liečba.

Náhle zhoršenie sluchu môže byť dôsledkom poranenia ucha, napríklad aj tlakovou vlnou, kedy v krajnom prípade môže viesť až k úplnej hluchote. Príčinou býva zväčša náhla porucha prekrvenia vnútorného ucha, ktorú nie je možné vždy vyliečiť.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!