Duša a telo sa ovplyvňujú viac, než si myslíme a než by sme možno chceli. Psychické problémy sa odrážajú negatívne na stave tela a ich liečba metódami modernej medicíny často nepomáha, ak pri tom neliečime aj dušu. Môžeme tvrdiť, že v zásade všetky ochorenia (aj všetky telesné prejavy) majú čo robiť s duševným stavom človeka. Dlhodobý stres, úzkosť, strach, psychická trauma, potláčanie fyziologických prejavov a emócií či neschopnosť nájsť si svoje miesto v rodine, vo vzťahoch, v zamestnaní či celkovo vo svete spôsobujú totiž v tele dlhodobé napätie a pretrvávanie aktivovaných stresových reakcií. Všetky tieto , ba aj mnohé ďalšie negatívne vplyvy v našom organizme spôsobia len jeho následné oslabenie, ktoré sa prejavuje u každého iným spôsobom – potlačený imunitný systém vedie k opakovaných infekciám, z dlhodobo zvýšeného krvného tlaku sa vyvinie doživotná hypertenzia, zvýšená hladina cukru vyústi do cukrovky a zvýšený cholesterol do infarktu. Jednoducho povedané – v každom civilizačnom ochorení nájdeme prsty psychickej nerovnováhy či dlhodobého stresu. Telo už jednoducho nezvláda taký nápor a opakované vypätie ho doženie do stavu, ktorý pripomína iné ochorenia. No keď sa nám nepodarí vyriešiť psychické ťažkosti, nikdy nevyriešime ani ostatné signály, ktorými nám organizmus ukazuje vyťaženosť a bije na poplach pred tým, pokiaľ príde úplný kolaps.
Liečba
Keďže psychika má svoj podiel na týchto chorobách, je logické, že jej terapia pomôže aj telu. Samotná liečba začína uvedomením, že nás niečo ťaží, trápi a sme odhodlaní sa s tým statočne popasovať a nájsť riešenie. Keď sme so svojim životom spokojní a všetko okolo ide tak ako má, odrazí sa to aj na našej duševnej pohode. No ak je ale nejaká záťaž na nás priveľa, je pre nás náročné sa upokojiť a dosiahnuť duševný pokoj, treba požiadať o podporu rodinu, priateľov alebo odbornú pomoc. Niekedy pomôžu relaxačné techniky, pokiaľ treba telo upokojiť. Ak nepomáha relaxácia, môže nastúpiť napr. hypnoterapia, kde sa používa okrem relaxácie aj sugescia a predstavivosť. Pokiaľ treba zmeniť myslenie a prístup človeka, je namieste kognitívne-behaviorálna terapia. Pri predchádzaní psychosomatickým poruchám ide najmä o hľadanie rovnováhy – naučiť sa načúvať v rovnováhe sebe aj druhým, byť voči sebe a podnetom zvonka primerane otvorený. Ďalšou dôležitou vecou je regulácia stresu, striedanie aktivity a odpočinku.
Existuje nespočetné množstvo psychosomatických ochorení – všetci ich poznáme zo svojho okolia. Problémy v osobnom živote, v rodine, v práci má každý z nás. A väčšina z nás ich nevie znášať s pokojným svedomím a bez stresu. Predpokladá sa, že 20 – 70% ochorení má psychosomatickú príčinu. Nech už sa nám náročná situácia zdá akákoľvek nezdolateľná, je dôležité, aby sme si zachovali chladnú hlavu, pokoj a aj keď to bude znieť sebecky – nemali by sme zabúdať na seba a náš zdravotný stav, poznávať svoje telo aj dušu, obohacovať ich o zážitky, dovoliť im prežívať naplno všetky situácie a udržiavať ich vo vzájomnej harmónii.
