Niečo o komunikácii opatrovateľa s pacientom

 Komunikácia je vlastne rozhovor. Môžeme ju špecifikovať aj ako výmenu informácií medzi jednotlivcami. Komunikácia vo veľkej miere ovplyvňuje život človeka, prináša mu nové poznatky, nové postoje, usmerňuje naše konanie a tiež aj správanie. Prostredníctvom komunikácie sa dokážeme začleniť do spoločnosti a vytvárať si sociálne kontakty. Pri komunikácii je veľmi dôležité dbať na zrozumiteľnosť, jasnosť a v neposlednom rade na presnosť informácie, aby sa nestalo, že dôjde k deformácii obsahu.

 Pri práci opatrovateľa je vhodne zvolená komunikácia veľmi dôležitý sociálny a psychologický proces. Práve vhodne zvolená komunikácia zabezpečí klientovi  príjemné prostredie, ktoré bude nabité dôverou. Môžeme hovoriť o verbálnej a neverbálnej komunikácia. Rozdiel medzi nimi nie je veľmi viditeľný.

 Pri neverbálnej komunikácii je veľmi dôležitý prvý dojem, ale nie je dobré na jeho základe hneď robiť hodnotenia a závery. Nemusí nám byť hneď na prvom stretnutí každý sympatický. Prvý dojem môže byť ovplyvnený mnohými okolnosťami, pohybom, farbou a výškou hlasu, mimikou, výrazom, ktorý máme v tvári, a tiež aj naším subjektívnym názorom. Môže sa však stať, že práve negatívny prvý dojem bude zložité vyvrátiť. Nie je to však nemožné. Môže nás to stáť veľa úsilia a preto bude každá ďalšia informácia dôležitá. S jej pomocou sa nám môže podariť zmeniť názor, ktorý bol utvorený pri prvom stretnutí. Z tohto dôvodu je prvý kontakt s rodinou a ďalšími príbuznými o dôležitý. Najdôležitejšie je, aby dobrý dojem urobil hlavne opatrovateľ.

 Dôležité sú pohľady a reč očí. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú bránou do duše. Sú najcitlivejším prijímačom informácií. Aj dĺžka očného kontaktu nám môže prezradiť, čo si o nás dotyčný myslí. Dlhší pohľad môže naznačovať záujem a sympatie, naopak, krátky apatiu, odmietanie až agresiu.

 Poloha tela, čiže pasturika, nám môže ukázať, aký má človek vzťah k okolitému prostrediu. Dá sa z nej vyčítať aj úroveň sebavedomia, strach, neistota či nervozita. Ďalším dôležitým ukazovateľom je kinezika, ktorá nám odkrýva aktuálne pocity opatrovaného človeka. Je však potrebné zohľadniť celkovú situáciu, v ktorej sa chorý nachádza. Haptika je komunikácia na základe dotykov. Má na pacienta veľmi pozitívny vplyv a je pri práci opatrovateľa veľmi dôležitá. Tento druh kontaktu sa prejavuje objatím, pohladkaním, tiež napríklad položením ruky na rameno. Naopak by sme sa mali vyhýbať štípancom, silnému stlačeniu ruky alebo odstrčeniu. Pri práci opatrovateľa dochádza k dotykom aj na intímnych miestach tela, preto je dôležité vopred pacienta na túto skutočnosť upozorniť. Podanie ruky môže tiež veľa napovedať. Ruky by mali byť čisté a stisk by mal byť primeraný.

 Opatrovateľ by mal byť upravený, oblečenie by malo byť čisté, vyžehlené, vlasy a nechty upravené. U opatrovateliek by mala byť aj úprava tváre decentná a primerane zvolená. Nesmieme zabudnúť na tzv. osobnú zónu, intimitu. Má ju každý z nás. Ak je narušená, môže prísť k určitému napätiu. Práve pri opatrovateľskej práci sa  často stane, že sa opatrovateľ dostane do tejto osobnej zóny pacienta. Dôležité sú faktory, ako je napr. kultúrne prostredie alebo pohlavie, ktoré vplývajú na priestor jednotlivých zón.

 Verbálna komunikácia je nevyhnutná pri opatrovateľskej práci. Pacientovi môže prejaviť úctu, uznanie a vážnosť. Dôležité je aby opatrovateľ  zvyšoval ľudskú hodnotu a nie ju znižoval. Jednou z najdôležitejších vlastností je empatia, kedy sa opatrovateľ dokáže vcítiť do duše a situácie opatrovaného klienta. Pre jeho emocionálny stav to má veľmi pozitívny vplyv. Asertivita, čiže presadzovanie pomáha zvyšovať sebavedomie a sebaúctu. Je jedným zo spôsobov, akým človek dokáže úprimne vyjadriť svoje myšlienky.

 Pri opatrovateľskej praxi sa kladie na komunikáciu veľký dôraz a má v tejto práci významné postavenie.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!