Jesenný zber byliniek

Prechádzky po rozkvitnutej lúke plnej pučiacich kvetov a bylín sú už dávno za nami. Ak ste si počas leta nestihli urobiť bylinnú zásobu na zimu, tak ešte nezúfajte. Letom sa zber nekončí! Naša príroda nám ešte v októbri, pri niektorých druhov bylín dokonca aj v novembri, ponúka nazbierať ešte niekoľko skvelých liečiv.

• Rebríček obyčajný – Ľudovo nazývaný myší chvost je veľmi rozšírená bylinka. Natrafiť na ňu môžeme na lúkach, okrajoch ciest a v nepokosených záhradách. Podávanie rebríčka je vhodné pri dlhodobých vyčerpávajúcich chorobách a pri poruchách látkovej premeny. Má močopudné a dezinfekčné účinky. Mierne znižuje krvný tlak. Priaznivo pôsobí pri bolestivej menštruácii a počas klimaktéria. V jesennom období zbierame koreň do polovice novembra.

• Valeriána lekárska – Rastie na vlhkých lúkach, na okrajoch lesov, v kroví a priekopách. Zbierame podzemok s koreňmi od jesene do jari. Očistíme ich, rýchle ale dobre umyjeme v tečúcej vode a zavesené na motúze sušíme pri teplote 35 stupňov. Osoží pri neurotických stavoch podráždenia, nespavosti ako aj pri žalúdočných neurózach a črevných poruchách. Znižuje krvný tlak.

• Túžobník brestový – Je u nás menej známa liečivá bylina, čo je škoda, pretože sa radí do najvyššej kategórie liečivých rastlín. V homeopatii sa tinktúra z čerstvého koreňa túžobníka brestového používa pri akútnom reumatizme, dne, bežných ochoreniach, bolestiach hlavy, ochoreniach obličiek a močového mechúra. Rastie na piesočnatých aj hlinitých, ale vždy vlhkých pôdach, na vlhkých lúkach, slatinách, v pobrežných húštinách riek a potokov.

• Borievka obyčajná – Nájdeme ju  na suchých stráňach, piesočnatých a skalnatých miestach. Darí sa jej všade, kde je teplo a sucho. Pomáha látkovej premene. Osoží pri nadúvaní a dezinfekcii tráviaceho traktu. Má močopudný účinok. Stimuluje detoxikáciu a činnosť pečene. Plody borievky sa využívajú na podporu liečby ochorení kĺbov – dna, reuma a artróza. Účinne pomáhajú z tela vyplaviť škodliviny. Plody zbierame na jeseň. Jednu až dve polievkové lyžice plodov zalejeme 400 ml vody. Varíme 3 minúty a necháme lúhovať 30 minút. Precedený odvar užívame trikrát denne 80-120 ml 15 minút pred jedlom.

• Stavikrv vtáčí – Plazivá bylina, ktorá sa často vyskytuje pri cestách, na ušliapaných miestach a ako poľná burina. Používa sa proti vonkajším a vnútorným krvácaniam, proti žalúdočným a črevným katarom a silným hnačkám. Zbiera sa nadzemný výhonok, najlepšie na jeseň, keď rastlina obsahuje najviac kyseliny kremičitej. Zber sa robí ručne, materiál nesmie byť zaprášený a znečistený zeminou a musí byť zbavený koreňov. Vňať sa suší v tieni na dobre vetranom mieste alebo v sušiarňach pri teplotách do 45 °C.

• Oman pravý – Rastie pri potokoch, vo vlhkých priekopách, medzi krovím. Zbierame koreň, prípadne list. Koreň vyberáme opatrne zo zeme v jeseni, pričom niektoré kúsky môžeme oddeliť a hneď vysadiť. Listy odrezávame, dokiaľ rastlina nekvitne. Osoží pri chorobách dýchacích ústrojov, ako prostriedok na uvoľnenie hlienu a pri chronickom a čiernom kašli, pri poruchách trávenia, pri chorobách látkovej premeny, reguluje nepravidelnú a bolestivú menštruáciu. Účinkuje tiež močopudne. Odvar koreňa možno použiť pri ochoreniach srdca a pri prechladnutí. Pri kašli a zahlienení – jednu čajovú lyžičku zaliať 1/4 litrom vriacej vody a nechať 5 minút spariť. Piť 2-4 krát denne jednu šálku, sladiť medom.

• Čakanka obyčajná – Vyskytuje sa na lúkach, popri záhradách, pri potokoch, jej modré hlávky je zďaleka vidieť aj na sídliskách. Kvitne od mája do októbra a zbierame z nej kvety a koreň, ktorý vykopávame po odkvitnutí. Či už kvety alebo rozkrájaný koreň – sušíme ich v tieni, voľne rozložené. Osoží pri všetkých chorobách pečene, nevynímajúc ťažkú cirhózu, pri chorobách tráviaceho traktu, nechutenstve, rakovine žalúdka a pankreasu. Zápar si pripravíme nasledovne – 1,5 čajovej lyžičky usušeného rozdrveného koreňa zalejeme 3 dcl vriacej vody, necháme vylúhovať 7 minút, scedíme a ešte teplé pomaly pijeme. Zápar je nutné užívať dvakrát denne, počas obdobia 16 dní. Potom si urobiť štvordňovú prestávku a opakovať.

• Kostihoj lekársky – Darí sa mu na vlhkých miestach, na lúkach a poliach, pri cestách a plotoch a na brehoch riek. Urýchľuje regeneráciu tkanív, slizníc a napomáha hojeniu zlomenín kostí. Obsahuje látky potrebné na ich regeneráciu. Kloktadlo sa používa pri zápalových ochoreniach v ústnej dutine. Pri ťažko sa hojacich ranách, vredoch a popáleninách sa prikladá obklad. Koreň sa zbiera buď skoro na jar, alebo na jeseň. Tinktúra: korene kostihoja pokrájame nadrobno, vložíme ich do fľaše a zalejeme pálenkou alebo liehom tak, aby prekrývala korene. Fľašu dáme na slnečné miesto a necháme lúhovať aspoň 14 dní. Takouto tinktúrou potom potierame boľavé miesta, ale napríklad aj ďasná a jazvy.

Bola by škoda, aby neznalosť o tom, kedy treba zbierať liečivé rastlinky, nakoniec spôsobila to, že bylinky prídu o svoje vzácne obsahové látky. Ak zbierame, či už vo svojej záhradke, alebo vo voľnej prírode, mali by sme ich dobre poznať a v maximálnom možnom rozsahu využiť ich liečivú silu pre naše zdravie.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!