Hepatitída

Teda zápal pečene nebýva pre svoj spočiatku zdanlivý priebeh často rozpoznaný. Pacient sa cíti celkovo zoslabnutý, má miernu horúčku, nemá chuť na určité druhy jedál a nápojov, pociťuje črevné a žalúdočné ťažkosti, má bolesti kĺbov, tak ako pri ľahkej chrípke. Postupne príznaky tejto choroby pominú a po niekoľkých týždňov je celá záležitosť zabudnutá, ak teda nedôjde k žltačke. Tento aj navonok viditeľný príznak upozorňuje za určitých okolností na hepatitídu. Žltačka sa vyskytuje len asi v každom druhom prípade infekčnej hepatitídy.

Akútne infekčné hepatitídy sa môžu – ak vírusy v niektorých hostiteľských bunkách takpovediac prenocujú a čakajú na nové prebudenie – po niekoľkých týždňoch alebo aj mesiacoch zaktivizovať. Potom už spravidla vyvolávajú vážnejšie ťažkosti. Výnimočne sa aj stáva, že pacient je postihnutý týmito vírusmi po celý život, pričom je len ich nosičom. Vírusy hepatitídy môžeme prechovávať vo svojej pečeni bez toho, aby sme to niekedy pocítili. Takéto prípady sú známe napríklad v Ázii a Afrike, kde je asi 20% obyvateľstva nosičmi týchto vírusov. Naopak, existujú aj tak agresívne formy ochorenia (fulminantná hepatitída), kde už po niekoľkých dňoch dochádza k úmrtiu v dôsledku rozpade pečene. Následkom hepatitídy môže byť aj rakovina pečene či niektoré z autoimunitných ochorení.

ABECEDA VÍRUSOV HEPATITÍDY

Pri výskyte tohto ochorenia je potrebné poznať aký vírus ju vyvolal. Medicína toto skúma viac ako 30 rokov, pričom stále nachádza nové druhy. Ako prvý bol určený vírus A (HAV), ktorý sa do organizmu dostal predovšetkým stravou, infikovanou stolicou alebo močom. Mnohí si ju prinášajú ako nechcený suvenír z dovoleniek.

Vírusy hepatitídy B (HBV) sa prenášajú krvou, napríklad pri transfúzii. Ohrozený je zdravotnícky personál, pacienti na dialýze, drogovo závislí a osoby často striedané sexuálnych partnerov. Taktiež rodinní príslušníci pacienta s hepatitídou môžu byť infikovaní vírusom typu B.

Postupne boli objavené nové typy a ich abecedné poradie sa neustále predlžuje. Jeden z týchto vírusov získal osobitný význam, pretože predstavuje hroznu pre celú populáciu – typ C (HCV). Vírus sa môže prenášať slinami, pohlavným stykom a telesným kontaktom s postihnutou osobou, no ani zďaleka nie sú preskúmané všetky možnosti prenosu. 

LIEČBA

HAV možno liečiť pomerne bez problémov. Dôležité je sa šetriť, zregenerovať sa a zosilnieť. Pacient býva zdravý zvyčajne po uplynutý 2-3 týždňoch. Na rozdiel od typu B a C, nezostávajú tieto typy ani v tele. Pacient teda nie je vystavený nebezpečenstvu , že sa stane chronickým nosičom HAV. Proti HBV sa možno chrániť očkovaním. Čo sa týka prevencie HCV očkovaním, tak na tom stále lekárska veda pracuje – príslušné výskumy ešte nie sú dokončené. Zákerné pri všetkých typoch hepatitíd je fakt, že akútna hepatitída často prechádza do chronickej vtedy, ak infekcia trvá dlhšie ako 6 mesiacov. U každého druhého človeka postihnutého HCV sa rozvíja táto chronická forma.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!