Frustrácia

Ľudské zdravie predstavuje súdržnosť telesného, duševného a sociálneho mechanizmu. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú k sebe samým správny postoj, vedia zvládať požiadavky a prekážky života a cítia sa dobre v spoločnosti. Okruh duševného zdravia v sebe zahŕňa schopnosť regulovať vplyv emócií, tolerovať seba, prejavovať lásku, brať do úvahy aj záujmy ostatných, zvládať primerane záťaž a pritom sa cítiť šťastný. Niekedy je ťažké odhodlať sa  k nejakej pozitívnej zmene, zbaviť sa negatívnych predstáv a stávame sa frustrovanými. Frustrácia je citový stav človeka, keď dochádza k neuspokojeniu potreby, čoho výsledkom je trvalá blokáda, potlačenie určitej potreby. Je to prekážka na ceste naplnenia našich potrieb. Človek sa cíti bezradný, bezmocný, nenachádza riešenie. Ide práve o ten vyhranený pocit akejsi bezmocnosti vtedy, ak sa nevyvíjajú všetky potreby podľa našich predstáv – dostavujú sa pocity ohrozenia, oddialenia či znemožnenia uspokojiť určitú čiastkovú potrebu alebo celkový cieľ. Psychológovia však jednoznačne tvrdia, že v takejto situácii by sme mali výčitky vymeniť za nové výzvy. Ide len o úpravu svojich pôvodných myšlienok. Ťažkosti a prekážky sú súčasťou ľudskej každodennosti a sú relatívne dobre zvládnuteľné, ak sa riešia včas, dôsledne a preventívne, a to v akomkoľvek životnom procese.

Existujú mnohé obranné reakcie, pričom je ale dôležité si uvedomiť, že frustrácia nás sprevádza celým životom a my sa od detstva učíme prekonávať ju. Psychická odolnosť voči frustrácii je u každého iná a stupeň odolnosti voči frustrácii označujeme pojmom frustračná tolerancia. Jedná sa o pozitívny prejav človeka, spájaný obvykle s emocionálnou stabilitou, flegmatickosťou a schopnosťou zvládať negatívne emočné stavy. Ten kto má túto toleranciu nízku, na frustračné podmienky reaguje horšie, až celkom neprimerane. Kto si volí náročnejšie ciele, mal by byť voči frustrácii odolnejší. Telesné aktivity a relaxácia sú tu vítanými pomocníkmi. Každému je určite dobre známa agresia na frustráciu. Znamená, že pri ohrození alebo neuspokojení potreby reagujeme útočne. Formy agresie sú rôzne, častá je agresia fyzická, ale ďaleko častejšia je agresia slovná.

Frustračnú toleranciu ovplyvňujú rôzne faktory:

  • dedičné vplyvy (temperament, vlastnosti nervového systému)
  • vyčerpanie, choroba, úraz, hendikep
  • vek – deti a starí ľudia majú všeobecne nižšiu frustračnú toleranciu ako dospelí
  • vplyv životosprávy (nedostatočný spánok, pohyb)
  • mentálne defekty
  • výchovné vplyvy

Život je jednoducho taký. Raz potrebujeme oporu my a potom sa zase stávame nenahraditeľnými pre rodinu a blízkych. Podstata spočíva v tom, aby sme mali vždy dostatok energie nielen pre seba, ale aj pre iných. V ťažkostiach prídu na pomoc tí najlepší priatelia. Preto je veľmi dôležité si neustále budovať a prehlbovať vzťahy, aby sme cítili, že tu máme pre koho byť a naopak aj stále je tu niekto pre nás.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!