Práca opatrovateľky je náročná a vyčerpávajúca. Pre niektoré z nich je zároveň ich koníčkom a nevedia si inú prácu ani predstaviť. Opatrovateľka, ktorá nie je duševne vyrovnaná, nedokáže zo seba vydať to, čo opatrovaný človek potrebuje. Táto práca si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú zdatnosť. Každý z klientov potrebuje individuálny prístup podľa závažnosti jeho ochorenia a jednotlivých úkonov s tým spojených. Opatrovaný klient by mal mať pocit istoty, že sa vždy a vo všetkom môže na svoju opatrovateľku spoľahnúť. Mal by jej dôverovať a nemal by sa báť hovoriť pred ňou o svojich pocitoch a trápeniach, ktoré ho ťažia a sužujú.
Určite každého z blízkej rodiny starých a chorých znepokojuje úbytok ich fyzickej zdatnosti a odolnosti. Tieto skutočnosti si vyžadujú pozornosť každého, komu na nich záleží. Vtedy prichádza ten pravý čas na dobrú radu, o ktorej sa nie nadarmo hovorí, že je „nad zlato“.
Každý jeden klient potrebuje vedieť, že jeho opatrovateľka je tu pre neho, rozumie mu a zaujíma sa o neho. Je dôležité snažiť sa vcítiť do jeho potrieb a nálad. Nemenej dôležité je tiež poznať potreby a nálady jeho príbuzných. Treba mu pomáhať, motivovať ho k tomu, aby niektoré úkony vykonával samostatne, alebo s pomocou. Úlohou a poslaním opatrovateľky je, aby bola nápomocná nielen klientovi, ale aj jeho blízkym príbuzným, prípadne opatrovateľkám, s ktorými sa strieda. V tejto práci určite nie je dôležité vynikať a byť uznávaná. Dôležitejšie je byť tu hlavne pre tých, ktorí túto pomoc potrebujú.
