Chlieb

Patrí takmer 8000 rokov k základnej súčasti ľudskej výživy. Pšenica a jačmeň sa pestovali už v dobe kamennej a z nahrubo pomletej múky a potom na rozžeravených kameňoch piekli placky z cesta.  Tieto placky boli v obľube do chvíle, kým sa nevyvinuli dva nové vynálezy – pec a droždie. Tradičný kvások sa dnes v priemyselnej výrobe nahrádza droždím pre urýchlenie výrobného postupu. 

• Druhy chleba

Ovplyvňuje ho viacero faktorov: druh spracovanej múky, dĺžka kysnutia, čas a teplota pečenia, chuťové prísady V strednej Európe sa pečie chlieb prevažne zo pšeničnej a ražnej múky, v iných kútoch sveta je obľúbená aj kukuričná, prosná a ryžová múka.

K hlavným druhom chleba rátame okrem čisto pšeničného a ražného chleba aj chlieb zo zmiešanej múky, taktiež Knäckerbrot, chlieb pečený zo šrotu, grahamový a celozrnný chlieb z hrubej pšeničnej múky s vysokým obsahom otrúb. Hlavnými prísadami sú múka, kvások alebo droždie, soľ a voda. Na dosiahnutie určitých vlastností sa do cesta pridávajú ďalšie prísady ako cukor, prášok do pečiva, mlieko, zemiaky. Mnoho iných obmien sa dosahuje pridaním vajec, sójovej múky, rozličného korenia a iných prísad ako sú napríklad orechy, sušené hrozienka, olivy, cibuľa, cesnak, celé semená či sušené paradajky.

• Múky

Obilné zrnká sú obalené v buničitej šupke (otrube). Kvôli ľahšej stráviteľnosti sa pred ďalším použitím musia najskôr zomlieť alebo rozdrviť. Hotová múka preberá svoj názov typovým označením, ktoré udáva obsah minerálnych látok. Čím je stupeň vymletia múky vyšší, tým tmavšia je múka a obsahuje menej lepku, čiže menej kysne. Podľa stupňa vymletia poznáme vysokovymleté nízkovymleté múky. Okrem toho sa pšeničná označuje podľa hrubosti zŕn ako hladká, polohrubá, hrubá a krupica. Celozrnná múka sa vyrába z celých zŕn, a preto má vyšší obsah živín a vlákniny. 

• Obsah živín v chlebe

Chlieb obsahuje takmer všetko čo ľudský organizmus potrebuje – uhľovodany, bielkoviny, minerálne látky, vitamíny. Všetky druhy však nie sú rovnako výživné. Len v celozrnnom chlebe s obsiahnuté všetky súčasti zrna, teda aj klíčky a šupky, a preto je bohatší na bielkoviny a vitamíny než biely chlieb. Na prípravu bieleho chleba sa používa múka mletá len z vnútornej časti zrna. Obsahuje veľa škrobu, ale chýbajú dôležité vitamíny B a E, ktoré sa nachádzajú vo väčšom obsahu v šupke. V zásade platí pravidlo, že tmavý chlieb z vysokovymletej múky je výživnejší než svetlý z nízkovymletej múky. Najzdravšie sú druhy chleba so zapečenými celými semenami olejnatých rastlín, ktoré obsahujú aj veľa nenasýtených mastných kyselín. Vďaka tomu sa stáva chutnejším a výživnejším.

Táto potravina tvorí základ stravy nášho každodenného jedálneho lístka. Vhodný je ako súčasť raňajok, desiatej, ako príloha k obedu či večeri. No napriek tomu to s jeho konzumáciou netreba preháňať a jesť ho striedmo.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!