Autizmus

Je biologicky podmienená neurovývinová porucha. Ide o poruchu, s ktorou sa jedinec narodí a trvá počas celej dĺžky života. V priebehu vývinu sa niektoré symptómy, znakycharakteristiky môžu meniť, rovnako ako aj stupeň postihnutia k lepšiemu alebo k horšiemu. Prejavuje sa teda u každého individuálne. Pre určenie diagnózy sa k autizmu viažu tieto charakteristiky: 

  • autista má pretrvávajúce problémy v sociálnej komunikácii
  • takmer vždy je narušená reč – buď postihnutý nehovorí vôbec alebo reč využíva nefunkčne
  • používa obmedzené a opakujúce sa vzorce správania, aktivít a záujmov (a to už od skorého detstva), a to všetko do takej miery, že tieto vzorce obmedzujú a oslabujú jeho každodenné fungovanie
  • nezáujem o objekty či udalosti, na ktoré ich upozorňujú ich rodičia, alebo iné osoby, napríklad ukázaním na konkrétny predmet
  • opakujúce sa správanie, ktoré pretrváva v aktivitách
  • odpor voči zmenám či odlišnému spôsobu vykonávania aktivít
  • hryzenie, štípanie, kopanie, vkladanie nekonzumovateľných predmetov do úst, sebapoškodzujúce správanie

Okrem týchto špecifických diagnostických rysov sa u autistických detí často vyskytuje celá rada iných nešpecifických problémov, ako je strach až fóbia, poruchy spánku a prijímania potravy, záchvaty zúrivosti a agresivita. Väčšinou postihnutým chýba spontánnosť, iniciatíva a tvorivosť pre organizovane ich voľného času a majú problémy s koncepčnosťou pri rozhodovaní sa v práci, aj keď ich schopnosti na samotné úlohy stačia. Špecifický prejav deficitov, charakteristických pre autizmus, sa mení s vekom detí. Deficity pokračujú ďalej v priebehu dospelosti s podobným typom problémov v socializácií, komunikácií a druhom záujmov. Aby mohla byť stanovená diagnóza, musia byť vývinové abnormality prítomné v prvých troch rokoch života. Syndróm sa však môže diagnostikovať v každej vekovej skupine. Autizmus je ochorenie, ktoré znamená samotu a osamelosť. Nemožno povedať, že deti s autizmom sú uzavreté len sami v sebe, ale je uzavretá celá rodina, ktorá sa prispôsobuje požiadavkám postihnutého.

AKO KOMUNIKOVAŤ S AUTISTOM

  • vždy v úvode vety povedzte ich meno, aby vedeli, že hovoríte s nimi
  • uistite sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku (znak, že autista dáva pozor, sa u každého líši)
  • pre udržanie ich záujmu a pozornosti motivujte aktivitami, ktoré majú v obľube
  • hovorte menej, k veci, zbytočne nezaplavujte informáciami
  • používajte a opakujte kľúčové slová
  • využívajte neverbálnu komunikáciu (napríklad očný kontakt, gestá, reč tela), zamerajte sa na vizuálne pomôcky
  • pýtajte sa krátke otázky a nepýtajte sa často
  • z prostredia odstráňte rušivé prvky
  • vyhýbajte sa preháňaniu, irónii, sarkazmu

Ľudia s autizmom potrebujú špeciálny typ starostlivosti a vzdelávania, vďaka ktorej sú schopní pochopiť a prispôsobiť sa do určitej miery „nášmu svetu“, s možnosťou plnohodnotnejšieho života. V súčasnosti vedci používajú celú škálu sofistikovaných technológií, ktorými dokážu mapovať štruktúry mozgu a ich funkcie. Medzi tieto technológie patrí magnetická rezonancia, röntgenové žiarenie, mapovanie pomocou rádioaktívnych materiálov a ďalšie. Napriek tomu, aké úžasné sú tieto technológie, stále nám neumožňujú zachytiť mozog a jeho funkcie v celej zložitosti. Autistické správanie je komplexné a zahŕňa v sebe odlišnosti v myslení, jazykových schopnostiach, ako aj v zmyslovom vnímaní. Z toho dôvodu je ťažké ukázať na jednu oblasť mozgu, ktorá spôsobuje tieto odlišnosti. Napriek tomu máme k dispozícii poznatky, ktoré naznačujú možné súvislosti medzi niektorými charakteristikami mozgu a autizmom.

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!