Antibiotiká

Lekári sa často stretávajú s dvoma skupinami pacientov. Jedni doslova bažia po týchto liekoch pri každom ochorení, pretože sú plne presvedčení, že len tie im skutočne dokážu pomôcť. Druhí ich, naopak, striktne odmietajú, aj keď ich ozaj potrebujú. Antibiotiká patria k veľkým objavom a zázrakom – odkedy Alexander Fleming zistil, že pleseň vytvára látku, ktorá ničí niektoré baktérie, tieto lieky majú na svedomí milióny zachránených životov. Okrem inému im vďačíme za predĺženie priemerného veku života, ale keď sa užívajú vo väčšom množstve a často, menia sa na skutočné nebezpečenstvo hlavne pre náš imunitný systém. 

REZISTENCIA BAKTÉRII NA ANTIBIOTIKÁ

Teda odolnosť baktérii na tieto lieky je v súčasnosti už hrozivá. Mnohé z nich už nezaberajú tak ako kedysi a za posledných 20 rokov nebolo ani nové antibiotické liečivo objavené. Pri viacerých diagnózach sa možnosti liečenia podstatne znížili. Nadužívanie antibiotík viedlo k tomu, že baktérie sa čoraz viac oboznamovali so širokým spektrom týchto liekov a naučili sa im odolávať. Navyše, tieto informácie si v génoch odovzdávajú ďalej.

Antibiotiká sú určené na liečbu bakteriálnych ochorení, teda je jasné, že pri chrípke a iných vírusových ochoreniach nepomôžu. Mnoho pacientov si však krvopotne u svojho lekára žiada o predpísanie antibiotík napriek tomu, že trpia vírusovým ochorením v úmysle, že sa skôr uzdravia. Rozhodnutie o tom, či ochorenie treba riešiť antibiotikami, by malo byť výlučne na lekárovi. Ak samotný lekár nedokáže určiť či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie, pomôže mu vyšetrenie pomocou CRP prístroja, ktorý  z kvapky krvi za pár minút určí hladinu takzvaného C-reaktívneho proteínu, ktorý je ukazovateľom zápalu v tele. Je vhodné, ak má lekár dostatok času a môže počkať napríklad na výsledky výterov z hrdla či z nosa, kým lieky predpíše. Takto totiž môže vybrať zo škály antibiotík to, ktoré najlepšie pôsobí na dané baktérie. Antibiotiká sa delia do skupín – úzko-spektrálne a široko-spektrálne. Práve široko-spektrálne pôsobia proti viacerým druhom baktérii, no majú aj výraznejšie vedľajšie účinky. Niekedy zasa ochorenie naberie tak rýchly spád, že lekár musí antibiotiká predpísať okamžite. 

DÁVKOVANIE

Pri týchto liekoch je obzvlášť dôležité dodržiavať časové odstupy a spôsob dávkovania medzi jednotlivými dávkami. Len ak sa udržiava určitá dávka liečiva v tele, môžu byť účinné v plnom rozsahu. Inak sa zníži účinok a to prispieva zasa k rezistencii. Na týchto liekov je pozitívne to, že zaberajú rýchlo – po 2 – 3 dňoch sa pacient cíti lepšie, po 5 dňoch už úplne zdravý. Tu robí chybu veľa pacientov – ako náhle sa ich stav zlepší, lieky postupne vysadia až prestanú užívať. Antibiotiká však treba vždy doužívať. Len takto môžeme predísť návratu ochorenia, alebo jeho prechodu do chronického stavu.

NEŽADUCE ÚČINKY

Antibiotiká ničia v našom tele všetko živé – nedokážu rozoznať škodlivé baktérie od tých ktoré sú pre nás prospešné.  Zneškodnia aj probiotické baktérie v našom tráviacom trakte, tak dôležité pre našu imunitu. Každý sa určite v ambulancii stretol s odporúčaním probiotík počas liečby antibiotikami. Nie je vhodné ich však jesť naraz – dodržať treba asi dvojhodinový odstup. Zároveň je dobé ich užívať ešte aspoň 2 týždne po liečbe. K ďalším nežiaducim účinkom patria bolesti hlavy, hnačka, koliky, zápcha, napínanie na vracanie, vracanie a alergie. Antibiotiká veľmi zaťažujú naše trávenie, preto počas liečby netreba konzumovať ťažké jedlá. Konzumáciu alkoholu v kombinácii s liekmi určite netreba zdôrazňovať, pretože je každému dobre jasná. 

Nikdy neužívajte antibiotiká, ak ich nepredpísal lekár na základe vyšetrenia. Ak si pacient naordinuje sám liečbu z balenia, ktoré je dlho odložené v domácej lekárničke, v budúcnosti to môže mať len negatívne následky. Častá a zbytočná liečby týmito liekmi rapídne narúša rovnováhu imunitného systému a môže vyvolávať alergické reakcie. 

Nejaké otázky?

Radi vám pomôžeme!