Sú také, ktoré majú vo svojej čistej, teda elementárnej podobe či vo forme svojich zlúčenín toxické účinky na ľudský organizmus. V súvislosti s toxicitou treba poznamenať, že každý minerálny prvok, aj esenciálny, môže byť pre organizmus škodlivý, keď ho prijímame v neprimeraných množstvách. Toxické prvky patria v zmysle Potravinového kódexu Slovenskej republiky do kategórie kontaminantov v potravinách. Do potravín sa dostávajú ako kontaminanty z pôdy, vody, ovzdušia, pričom niektoré z nich môžu byť aj prirodzenou zložkou potravín. Ich obsah v potravinách sa prísne sleduje a pre jednotlivé kategórie potravín (mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, múka, zelenina a ovocie, vajcia rastlinné a živočíšne tuky, mäkkýše, kôrovce a podobne) sú určené ich najvyššie prípustné množstvá. Zvlášť prísne kritériá patria pre skupinu výrobkov dojčenskej a detskej výživy. No vo všeobecnosti najvyššie prípustné množstvo je krajnou koncentráciou, ktorá pri požití ešte nepredstavuje zdravotné riziko pre ľudí. Potravina v ktorej sa zistí prekročenie prípustného množstva, sa musí vylúčiť.
ORTUŤ
Sa v životnom prostredí vyskytuje pomerne často – do organizmu sa môže ľahko dostať vdychovaním z priemyselných emisii, alebo pri používaní v laboratóriach či konzumáciou potravín s jej zvýšeným obsahom, pričom sú to najčastejšie ryby a výrobky z nich, mäkkýše a kôrovce. Z ostatných potravín ju môžu obsahovať aj vajcia, cereálie, múka, ryža a strukoviny. V organizme sa následne hromadí v sivej kôre mozgu, obličkách a pečeni. Prvými symptómami vyvolané týmto prvkom sú zapálené ďasná a vypadávanie zubov. Účinky na nervový systém sa prejavujú podráždenosťou, zmenami správania a ochabnutím svalov.
ARZÉN
Nie je toxický pre človeka vo forme kovu, toxické sú však jeho zlúčeniny, ktoré môžu kontaminovať pôdu, vodu a tým aj potraviny. Do organizmu môže rovnako ako ortuť vniknúť vdychovaním z ovzdušia blízkosti zdrojov priemyselných emisii. Arzén môže spôsobiť akútnu aj chronickú formu otravy. Akútna otrava je pomerne zriedkavá a postihuje predovšetkým osoby pracujúce v hutníctve. K otrave arzénom najčastejšie dochádza náhodnou konzumáciou kontaminovaných potravín alebo nápojov. Pri nižších dávkach sa otrava prejaví tráviacimi ťažkosťami, pri požití vysokej dávky nastávajú problémy centrálnej nervovej sústavy, kŕče, strata vedomia až smrť. Pri chronickej otrave (napríklad pravidelné pitie kontaminovanej vody) sa popri zažívacích problémoch pridruží vypadávanie vlasov a poškodenie nechtov. Typickým prejavom je tmavé, bronzové sfarbenie kože a tiež zhrubnutie kože na dlaniach a chodidlách.
KADMIUM
Dostáva sa do organizmu hlavne prostredníctvom kontaminovaných potravín a pitím vody. D rastlín sa dostáva z pôdy z fosforečných hnojív alebo z čističiek odpadových vôd. Neprehliadnuteľným zdrojom kadmia pre človeka je cigaretový dym. Tento prvok sa rokmi postupne v tele človeka kumuluje. Jeho obsah v tele novorodencov je veľmi nízky a s pribúdajúcim vekom sa zvyšuje. Hromadí sa v pečeni a obličkách. V oblastiach s vysokou kontamináciou povrchových vôd kadmiom, je výrazne zvýšený počet vzniku rakoviny (prostaty, tráviaceho ústrojenstva, pečene, obličiek a pľúc). Pre intoxikáciu sú charakteristické aj početné zlomeniny, deformácie chrbtice a kostí.
OLOVO
Tento toxický prvok patrí do skupiny ťažkých kovov a má široké využitie v priemysle. Do tela najčastejšie putuje kontamináciou vody a potravín, no vniknúť môže aj cez respiračný systém vdychovaním. Ryby a iné vodné živočíchy žijúce v kontaminovaných vodách hromadia vo svojich telách olovo a konzumáciou takýchto produktov sa dostáva do ľudského organizmu. Primárnym zdrojom tohto prvku vo pitnej vode sú olovené potrubia alebo súčiastky vyrobené z materiálov obsahujúce olovo. V organizme sa ukladá v obličkách, pečeni, mozgu, slezine, zuboch a hlavne v kostiach. Chronická záťaž vyvolaná nízkymi dávkami môže viesť k poškodeniu obličiek, pečene, k poruchám reprodukčného, kardiovaskulárneho, imunitného, tráviaceho aj nervového systému. Krátkodobá záťaž olova môže vo vysokej dávke spôsobiť anémiu, ochorenie mozgu až smrť. Je to mimoriadne nebezpečný prvok pre novorodencov a deti.
Výskyt toxickým prvkov v potravinách ide v súlade so znečisteným životným prostredím. Hlavnými zdrojmi kontaminácie sú spaľovanie fosílnych palív, doprava, priemyselná výroba kovov, produkcia odpadov a podobne. K tomu sa pridružuje používanie priemyselných hnojív a iných agrochemikálii. Znížiť obsah kontaminácie potravín možno teda obmedzovaním znečistenia životného prostredia a dôsledným dodržiavaním princípov správnej technologickej praxe, vrátane prísnej kontroly a ochrany zároveň.