Syndróm lenivého čreva


Predpokladá sa, že ochorenie sa vyskytuje až u 27 % populácie, trpia naň častejšie ženy a ľudia vo vyššom veku. Vplyvom nezdravého životného štýlu sa výskyt ochorenia zvyšuje. Veľký vplyv na rozvoj lenivého čreva má stravovanie. Tráveniu neprospievajú zle nastavené diéty, hladovanie, nezdravé je však aj konzumovanie veľkého množstva tukov, údenín, rafinovaného cukru a podobne. O syndróme lenivého čreva hovoríme vtedy, keď je z rôznych príčin spomalená črevná peristaltika, čo vedie ku chronickej zápche. Zápcha vzniká ako následok spomalenej pasáže tráveniny hrubým črevom a pri tomto procese dochádza k nadmernej reabsorpcii vody. Stolica je tvrdšia, ťažšie sa vylučuje a objaviť sa môžu bolesti a kŕče.

SYMPTÓMY

  • vyprázdňovanie menej ako trikrát týždenne
  • stolica je tuhá, vyprázdňovanie môže byť bolestivé
  • únava, nepokoj
  • bolesti hlavy
  • kožné prejavy 

NESIAHAJTE HNEĎ PO LAXATÍVACH!

Odborníci rozlišujú akútnu a chronickú zápchu. Akútna sa vyvinie počas niekoľkých dní až týždňov, chronická obstipácia býva charakterizovaná zmenou v črevných návykoch (forma a frekvencia stolice) a vyskytuje sa najmä u starších pacientov. Často tí, u ktorých sa objavia problémy tohto druhu, samovoľne siahajú po rôznych preháňadlách, neuvedomujúc si možné riziká. Tu treba varovať aj pred scestným riešením redukcie hmotnosti, ktoré nezriedka v užívaní laxatív hľadajú mnohé mladé dievčatá a ženy. Mnohé z nich, aj prírodného pôvodu, môžu totiž pri dlhodobejšom užívaní črevo natoľko podráždiť, že spôsobia následné kŕče až hnačku. Navyše niektoré preháňacie soli môžu spôsobovať nebezpečné odvodnenie organizmu, pretože viažu vodu a dokonca sa vstrebávajú do krvného obehu. Jedna z hlavných zásad znie: o užívaní preháňadiel sa rozhodne poraďte s odborníkom.

PREVENCIA

Dôležitý je pitný režim, obzvlášť u detí a seniorov. Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je individuálne. Závisí to napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale aj od telesnej aktivity, zloženia a množstva stravy, teploty ovzdušia či zdravotného stavu. Základom pitného režimu je čistá pitná voda. Počas horúčav sa odporúča vypiť minimálne dva až štyri decilitre tekutín na desať kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. Piť by sa malo priebežne, čiže v menších dávkach a častejšie a ešte pred pocitom smädu. 

Ďalším dôležitým faktorom je fyzická aktivita, teda zjednodušene povedané – mali by sme naše črevá rozhýbať. Pravidelne športujte. Najefektívnejšie sú rytmické športy, ktoré mechanicky urýchlia peristaltiku – napríklad beh, skákanie na švihadle, tanec, plávanie, posilňovanie brucha a podobne.  Ak vám to váš fyzický stav nedovoľuje, vyskúšajte aspoň dlhšie prechádzky, minimálne 1 hodinu rýchlejšej chôdze denne. 

Základom liečby je úprava stravovania. Konzumácia vlákniny urýchli črevné pohyby a črevo sa vyprázdňuje častejšie. Na vlákninu bohatá je najmä čerstvá zelenina (brokolica, karfiol, kel) a ovocie (slivky, banány, jablko, hruška), mandle, mandľové mlieko, semiačka. Ak neprijmete dostatočné množstvo vlákniny zo stravy, doplniť ju môžete aj vo forme psyllia – drvený skorocel, ktorý v čreve tvorí viskózny gél. Vlákninu do stravovania pridávajte postupne a pri jej užívaní nezabúdajte na zvýšený príjem tekutín, inak sa žiadaný efekt na zmäkčenie stolice neprejaví v takom účinku. Nevyhnutné je tiež obmedziť alebo úplne vylúčiť mliečne produkty, sladkosti a jedlá z rýchleho občerstvenia. V takomto druhu potravy sa nenachádza žiadna vláknina a ani  výživné zložky.

V prípade, že trpíte chronickou zápchou, bolesťami pri vyprázdňovaní alebo spozorujete akékoľvek zmeny charakteru alebo početnosti stolice (krv alebo hlien v stolici, zmeny sfarbenia stolice na zelenú či čiernu, striedanie zápchy a hnačky, apod.), je nutné vyhľadať lekársku pomoc.