Štítna žľaza


Je súčasťou endokrinného systému, v rámci ktorého má nezastupiteľnú funkciu napríklad pri vývoji a činnosti mozgu, termoregulácii organizmu, metabolizme tukov a cukrov alebo aktivite pohlavných orgánov. Nájdeme ju na prednej strane krku – skladá sa z dvoch lalokov spojených typickým mostíkom. Hlavnou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie dvoch druhov hormónov: trijódtyronínu (T3) a tyroxínu (T4). T3 je aktívny hormón, ktorý vplýva na „dôležitejší“ hormón T4. Na tomto procese sa zúčastňuje aj tyreotropný hormón (TSH), vylučovaný adenohypofýzou, ktorý tvorbu oboch hormónov štítnej žľazy reguluje. Ak sú hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi nízke, hypofýza uvoľní viac TSH. Keď sú hladiny hormónov štítnej žľazy privysoké, hypofýza znižuje produkciu TSH. Problém so štítnou žľazou môže mať základ v zníženej či zvýšenej funkcii. Neliečená štítna žľaza tak môže viesť k určitým rizikám, ktoré môžu mať následky naprieč celým organizmom. 

Príznaky ochorenia štítnej žľazy

  • pocity tlaku v hrdle, problémy s prehĺtaním a dýchaním
  • úbytok alebo nárast telesnej hmotnosti
  • búšenie srdca, zmena tepovej frekvencie
  • únava a psychické problémy
  • vypadávanie vlasov
  • studené končatiny u hypotyreózy a naopak
  • stuhnutosť svalov, brnenie a bolesti končatín
  • nepravidelná menštruácia a problémy otehotnieť
  • zhoršenie zraku
  • ťažkosti so stolicou
  • spánkové poruchy

HYPOTYREÓZA

Keď štítna žľaza nevytvára správne množstvo hormónov, objavujú sa prvé ťažkosti. Ak je vaša štítna žľaza málo aktívna, potom produkuje tiež menej hormónov, a to vedie k stavu, ktorý sa nazýva hypotyreóza. Ľudia s hypotyreózou využívajú energiu pomalšie a ich metabolizmus je tiež spomalený. Liečba hypotyreózy je u všetkých pacientov v princípe rovnaká a spočíva v náhrade chýbajúceho hormónu štítnej žľazy – tyroxínu – vo forme tabliet. Dávka hormónu, ktorú je potrebné dodať pacientovi je individuálna a s odstupom času sa môže meniť (zvyšovať). Ak je ochorenie včas diagnostikované a správne liečené, nezanecháva žiadne následky, dochádza ku kompletnej úprave všetkých príznakov a ochorenie nijak neskracuje život.

HYPERTYROZA

Zvýšená činnosť žľazy postihuje častejšie ženy mladšieho veku, kedy je v tele zvýšená koncentrácia hormónu tyroxínu. Ide o tzv. autoimunitné ochorenie. Hypertyreóza môže byť spôsobená aj autonómnym (toxickým) nezhubným nádorom štítnej žľazy (adenómom). Možností liečby zvýšenej činnosti štítnej žľazy je viacero. Prvou alternatívou je užívanie tabletiek, ktoré dokážu znižovať tvorbu hormónov v štítnej žľaze. Najskôr sa užívajú vysoké dávky týchto liekov, neskôr môže postupne dávka klesnúť. Druhou alternatívou je operačné riešenie – strumektómia (tyreoidektómia). V súčasnosti sa odstraňuje operačne celá štítna žľaza, aby sa zabránilo opätovnému nárastu a vzplanutiu aktivity hypertyreózy. Treťou možnosťou je liečba rádioaktívnym jódom – túto alternatívu lekár indikuje len zriedkavo, najmä ak nie je operačné riešenie možné pre zvýšené riziko. Účinok tejto liečby nastupuje pozvoľna, často musí byť podanie rádioaktívneho jódu opakované s odstupom času – definitívny účinok sa prejaví po mesiacoch až rokoch.

PREVENCIA

Preventívne alebo u ľahkej formy hypofunkcie štítnej žľazy môžeme dopĺňať jód ideálne v prírodnej forme. Zdrojom jódu sú čerešne, višne, ríbezle, cesnak, cibuľa, mrkva, hrach, pór, paradajky, brokolica, morská soľ, plody mora, morské riasy, morské ryby a horká čokoláda.

Ochorenia štítnej žľazy sa objavujú asi u 5 % populácie – častejšie u žien. Ženy stredného a vyššieho veku ňou trpia až v 15 – 20 %. Významným rizikovým faktorom u žien býva tehotenstvo, obdobie dojčenia a menopauza. Druhou významnou skupinou sú ľudia s kladnou rodinnou anamnézou. Ak sa vo vašej rodine vyskytol v minulosti problém so štítnou žľazou, nemali by ste podceňovať prevenciu. Nerozpoznané a neliečené ochorenie štítnej žľazy znižuje kvalitu aj dĺžku života a ovplyvňuje priebeh a liečbu iných ochorení. Pokiaľ je ochorenie štítnej žľazy včas odhalené, väčšina prípadov je dobre liečiteľná a ochorenie nezanecháva žiadne trvalé následky, včasnou diagnostikou a liečbou sme schopní komplikáciám dokonca predchádzať. Diagnostika tyreopatií je v súčasnosti vďaka presným laboratórnym a zobrazovacím metódam veľmi spoľahlivá.