Zvýšenie našej telesnej teploty či už pri chrípke, prechladnutí, zápale priedušiek či zápale pľúc nie je nič výnimočné. Dôležité je ale včas rozoznať o aký druh teploty ide a vedieť správne zasiahnuť. Stav pod 38˚C radíme do kategórie teplota a stav nad 38˚C sa považuje za horúčku. Pri zvýšenej teplote je najvhodnejšie nechať organizmus, aby si poradil sám. No vysoká horúčka je stav, ktorý prináša už isté zdravotné riziká, a teda sa snažíme o jej zníženie. Z medicínskeho hľadiska je horúčka súbor nahromadeného tepla, ktorého sa chorý môže zbaviť len ak ho vypotí. Tu je na mieste pitný režim, ktorý je najviac nápomocný – ani samotné antipyretiká neúčinkujú tak ako očakávame, keď je telo dehydrované. Ak príjem tekutín nedokážeme zvýšiť prirodzenou cestou je nutná hospitalizácia v nemocnici, kde budú pacientovi naordinované infúzie. Ďalším spôsobom po dehydratácii kedy antipyretiká nemusia zabrať je poddávkovanie. Treba dodržiavať pokyny výrobcu udávané na príbalovom letáku. Okrem antipyretík môžeme podať aj analgetiká, napríklad paracetamol ibuprofén či kyselina acetylsalicylová. Ak horúčka ani po 4 hodinách neklesne, môžeme podať ďalší liek s účinnou látkou. Najlepšia forma na podanie lieku je prostredníctvom tabletiek a sirupov, teda priamo do ústnej dutiny. Čapíky sú menej spoľahlivé, pretože sliznica konečníka nedokáže liečivú látku dostatočne vstrebať.
Medzi známy spôsob znižovania horúčky najmä u detí patrí prikladanie surového zemiaku, citrónu či iných druhov zeleniny na zápästie a iné časti tela. Ide však o mýtus, ktorý je neúčinný. U detí sa tiež neodporúča podávanie liekov proti teplote a následné potenie v teple, pod dekou či pod perinou, pretože by mohlo dôjsť k prehriatiu organizmu.
NEFARMAKOLOGICKÉ OPATRENIA ZNIŽOVANIA HORÚČKY
- vlažný kúpeľ
- pokoj na lôžku
- dostatočný príjem tekutín
- zábaly
Či už ide o teplotu alebo horúčku treba mať na pamäti, že musíme dostatočne oddychovať a organizmu dopriať dostatok času na regeneráciu a boj proti infekcii. Doplnkovú, no prospešnú službu nám robia spomínané antipyretiká, analgetiká (pri bolesti hlavy, svalov a kĺbov), lokálne dekongestíva (pri upchatom nose), antiseptiká a dezinficienciá (s výrazným antibaktériálnym účinkom) pri bolesti hrdla alebo lieky na suchý kašeľ, ktorý neskôr prichádza do produktívneho kašľa, ďalej prípravky na zvýšenie imunity, vitamín C, betaglukány a iné.
KEDY TREBA NAVŠTÍVIŤ LEKÁRA
V prípade ťažkého priebehu ochorenia, vysokej horúčky, ktorá neklesá ani po požití liekov, taktiež u rizikových skupín pacientov – deti, tehotné ženy, osoby staršie ako 50 rokov, pacienti s chronickým ochorením – astmou, kardiovaskulárnym ochorením, a podobne.