Je poruchou regulácie dýchania, ktorá sa vyznačuje prestávkami v dýchaní s minimálne 10 sekundovým trvaním, a výskytom viac ako 10 prestávok na jednu hodinu spánku. Muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy, 80% pacientov trpí aj nadváhou. Obezita je najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku syndrómu spánkového apnoe, ktorý je najčastejšou poruchou dýchania viazanou na spánok. Okrem nadváhy však rizikovú kategóriu dopĺňajú aj fajčiari, ľudia, ktorí sú zvyknutí večer konzumovať väčšie množstvo jedla a aj alkoholu, výnimkou nie sú ani osoby trpiace poruchami spánku. Na vzniku sa vo významnej miere podieľa znížená priechodnosť horných dýchacích ciest a zmena mechanizmu mäkkých štruktúr horných dýchacích ciest. Kritickým miestom z hľadiska vzniku je hltan. Prietok vzduchu v oblasti hltana je počas spánku ovplyvňovaný dvomi proti sebe pôsobiacimi silami – svalmi, ktoré ho rozťahujú a negatívnym intraluminálnym tlakom, ktorý ho zužuje. Negatívny intraluminálny tlak je v hltane spôsobený rýchlym prúdením vzduchu v mieste zúženia. Prietok v oblasti hltanu sa na konci výdychu zužuje, až sa v konečnom dôsledku uzavrie a vzniká apnoe. Počas neho sa môžu dočasne pootvoriť dýchacie cesty v snahe o výdych a môže dochádzať k vydýchnutiu malého množstva vzduchu.
Neliečené spánkové apnoe súvisí s množstvom zdravotných rizík. Preto v prípade, ak spozorujete nasledujúce príznaky a symptómy, obráťte sa na svojho lekára, prípadne spánkového špecialistu:
Denné symptómy
- ranné bolesti hlavy
- nadmerná denná únava
- nedostatočná koncentrácia
- depresia alebo podráždenosť
- ospalosť počas bežných činností
Nočné symptómy
- hlasné dlhotrvajúce chrápanie
- zaregistrované pauzy v dýchaní
- dusenie sa či lapanie po dychu
- nepokojný spánok
- časté návštevy toalety
DIAGOSTIKA
Diagnóza syndrómu sa určuje na základe vlastnej anamnézy (pacient popisuje symptómy tak, ako ich vníma on), cudzej anamnézy (príbuzní), a ďalej klinickými vyšetreniami. K tomu ešte prežije pacient jednu noc v tzv. spánkovom laboratóriu, kde sú počas spánku pozorované hodnoty ako frekvencia dýchania, obsah kyslíka v krvi (bez potreby odobratia krvi, za pomoci photometrickej oxymetrie), zvuky vydávané pri dýchaní, echokardiogram (EKG) a krivka mozgových potenciálov (EEG). Podľa výsledkov je možné po stanovení počtu a trvania dýchacích prestávok vypočítať index syndrómu spánkového apnoe. Liečba je závislá od závažnosti a konkrétnych príznakov, ktoré sa u pacienta prejavujú.
LIEČBA
V ľahších prípadoch môže byť liečba jednoduchá, odporúča sa nákup zdravotného vankúša, ktorý pomáha rovnomernému priechodu vzduchu dýchacími cestami. Väčšinou lekár odporučí len úpravu životného štýlu, napr. redukciu hmotnosti, prestať fajčiť, zákaz pitia alkoholu pred spaním. V prípade alergií, môže byť odporučená alergologická liečba.
Pri ťažších prípadoch apnoe sú k dispozícii prístroje, ktoré pomáhajú pacientom v noci s dýchaním. Existuje niekoľko typov prístrojov pre liečbu spánkového apnoe, ale prístroj CPAP (Continuous Positive Airway Pressure) patrí medzi najčastejšie. Prostredníctvom masky udržuje tento prístroj trvalý pretlak v dýchacích cestách. Dýchacie cesty zostanú počas spánku otvorené a nedochádza k pauzám v dýchaní. Táto liečba je pre väčšinu pacientov, najmä zo začiatku liečby, veľmi nekomfortná, pretože prístroj spôsobuje hlučnosť a vysychanie úst a nosa. Väčšina pacientov si neskôr na „apnoe masku“ zvykne.
Nadmerná únava a ospalosť môže tiež viesť k tomu, že ľudia zaspia pri riadení vozidla alebo v iných veľmi nebezpečných situáciách. Nemožnosť sa v noci nadýchnuť vníma telo chorého človeka ako ohrozujúci stav. Počas tohto stavu sú vyplavované tiež stresové hormóny do krvi, ktoré môžu neskôr vyvolať rôzne zápaly, zvyšujú zrážanlivosť krvi alebo poškodzujú cievy, čo môže zvýšiť riziko srdcového infarktu.