Najhoršou cestou ako prijať svoj pokročilý vek je rezignovať. Pribúdajúce roky nemusia byť pre nás až taký vážny problém, ak dokážeme prijať fakt, že ide o prirodzený proces počnúc našim príchodom na svet. Veď čas plynie každému rovnako, nejde len o nás, každý živý organizmus na planéte jednoducho povedané starne. V súčasnej dobe verejnosť mnohokrát nahliada na starších ľudí ako na príťaž spoločnosti. Skupinu, ktorá veľa vyžaduje, ale nič neprináša. Avšak aj senescencia, teda staroba má svoj zmysel, ako všetky ostatné vývinové obdobia človeka. Je nezastupiteľná a neopakovateľná. Hlavnou vývinovou úlohou staroby je dosiahnutie integrity života – prijatie života ako celku a pochopenie jeho zmyslu.
PROCES STARNUTIA
Pri vedeckých výskumoch zameraných na starnutie človeka odborníci prekvapivo využívajú rôzne modelové objekty vrátane bunkových kultúr, študujú a objasňujú procesy, pomocou ktorých sa bunky v ľudskom tele špecializujú/diferencujú, regulujú svoje gény, navzájom komunikujú a bránia sa voči chorobám a starnutiu. Ukázalo sa, že starnutie je proces zapríčinený viacerými faktormi, jednak pôsobiaci vnútri z buniek človeka, ba aj vyvolaný vonkajšími faktormi (napríklad infekciami, zápalmi) ovplyvňujúcimi telo človeka ako celok. Napriek tomu, že je tento proces geneticky podmienený, na rýchlosť starnutia majú rozhodujúci vplyv epigenetické procesy/mechanizmy kontrolujúce aktivitu všetkých génov. Tie môžu byť ovplyvňované faktormi prostredia (vrátane klimatických zmien), ktoré prakticky spolurozhodujú o zapínaní alebo vypínaní génovej aktivity živých organizmov. Jednoznačne sa podarilo dokázať, že s rastúcim vekom človeka sa mení expresia mnohých génov, a to nielen génov urýchľujúcich, ale tiež odďaľujúcich starnutie, respektíve génov podmieňujúcich dlhovekosť.
NESTAGNOVAŤ
Seniori žijúci v domácom prostredí môžu využívať možnosti v kluboch dôchodcov a v centrách, rôzne edukačné aktivity v rámci akadémií a univerzít tretieho veku. Seniori v zariadeniach sociálnych služieb sa môžu podieľať na terapeutických a aktivizačných programoch organizované samotným zariadením. Najvhodnejšie sú tvorivé a praktické úlohy, pobyty v prírode, spoločenské činnosti, edukačné aktivity a náboženské programy. Čo sa týka pohybovej stránky, ideálna je chôdza. Práca na sebe a byť činný je prevenciou nesebestačnosti. Udržiavanie i nadväzovanie nových kontaktov, spoločné stretnutia s rovesníkmi a prehlbovanie medzigeneračných väzieb majú pre kvalitu života v starobe veľký význam. Ponuka aktivít však musí rešpektovať individuálne možnosti i priania každého človeka. Akákoľvek činnosť, či už sociálna, fyzická alebo psychická, dáva životu zmysel a pocit naplnenia.
INŠPIRUJTE SA JAPONCAMI
Výskumy týkajúce sa predlžovania ľudského života sa v posledných rokoch zameriavajú na všetky podnety, ktoré stimulujú ľudské telo už na bunkovej úrovni tak, aby sa stalo silnejším a odolnejším. Dlhovekí Japonci výrazne menej trpia chronickými chorobami vrátane rakoviny, infarktov, mozgových príhod a demencie. Japonskí seniori dosahujú dlhovekosť vďaka pozitívnym stimulom aktivujúcim ich gény dlhovekosti. Neraz ide o kombináciu viacerých stimulov, akými sú zabezpečovanie zdravej výživy založenej na vlastnoručne pestovanej zelenine, strukovinách a čerstvých morských rybách, pravidelnom pohybe na čerstvom vzduchu a udržiavanie častých sociálnych kontaktov s rodinou a priateľmi.
Senescencia prebieha počas celého života. No uvedomovať si ho začneme až keď nastanú výraznejšie negatívne funkčné zmeny tak na fyzickej ako aj psychickej úrovni. Túto skutočnosť však mnohí ľudia vnímajú negatívne, skôr ako nezvratný proces, na ktorý nemajú dosah. Príprava na starobu je však celoživotnou úlohou. Ľudia, ktorí sa na zmeny súvisiace so starnutím pripravia, môžu očakávať život bohatý, plnohodnotný, nestratia oň záujem, neprestanú snívať, ich myseľ sa neuzavrie pred novými myšlienkami, a to ani vtedy, keď vstúpia do poslednej etapy procesu starnutia – samotnej staroby.