Čím menej je rastlina ohrozovaná baktériami a hmyzom, tým má jemnejšiu chuť. Keď sa rastlina cíti ohrozená, bráni sa vylučovaním ostro pálivých a kyslých látok, ktoré majú aj liečivé a preventívne účinky. Typickým príkladom takto správajúcej rastliny je práve rebarbora s mimoriadne vysokým obsahom kyseliny jablčnej, citrónovej a šťaveľovej. Táto rastlina pochádza z Ázie. Zelené, červenozelené a červené dužinaté listové stonky dlho neboli docenené v našich zemepisných šírkach. Tradovalo sa, že ju jedia len tie najchudobnejšie vrstvy. Až v posledných rokoch sa ukázalo, že rebarbora patrí k najzdravším druhom zeleniny aké u nás rastú.
ÚČINNÉ LÁTKY
Hoci jej chuť je veľmi kyslá, obsahuje pomerne málo vitamínu C. O to viac má vitamínov skupiny B – niacínu (vitamín PP na tvorbu bunkovej energie, krvný obeh a dobrú náladu), kyseliny pantoténovej (vitamín na vitalitu, odolnosť voči stresu, zdravú pokožku a vlasy) a kyseliny listovej (na krvotvorbu, rast buniek, činnosť mozgu a nervov). Rebarbora má neuveriteľne vysoký obsah vápnika, ten upokojuje nervy a podporuje tvorbu kostnej hmoty. Obsahuje aj veľa horčíka a mangánu – oba sú dôležité pre funkciu svalov. Vysoké množstvo draslíka zapríčiňuje odvodňovacie účinky, ako aj zabezpečuje optimálny transport živín cez krv do buniek. Rebarbora je aj bohatým zdrojom vlákniny, ktorá detoxikuje, viaže tuky, urýchľuje pasáž čriev a odstraňuje zápchu.
LIEČIVÉ ÚČINKY
- zlepšuje transport živín do buniek
- podporuje pohyb čriev a eliminuje riziko zápchy
- aktivizuje bunkovú vitalitu a upokojuje nervy
- stimuluje svalovú funkciu
- omladzuje pokožku a podporuje pigmentáciu vlasov
- viaže tuky a pomáha redukovať hmotnosť
NÁKUP
Skoré skleníkové odrody s mäkkými a jemnými stonkami sú dostupné v predaji už počas zimy. Pod holým nebom dozrieva rebarbora od jari až do júla. Listové stonky zbierame postupne vylomením, nikdy nie rezaním. Rebarbora so zelenou dužinou je väčšia, krvavočervené sorty sú zasa menej kyslé.
SPRACOVANIE
Rebarboru dôkladne umyjeme, hrubú kožu stiahneme a stonku nakrájame na dvoj- až trojcentimetrové kúsky, ktoré uvaríme domäkka. Môžeme pridať trochu cukru alebo medu. Na konzumáciu používame výhradne stonky, listy totiž obsahujú kyselinu oxálovú. Táto kyselina, nazývaná aj šťavelová, viaže vápnik v črevách, a ak nemáme dostatok žalúdočnej kyseliny, vápnik sa nemôže vstrebať do organizmu. Rebarbora teda nie je vhodná na každodennú konzumáciu, odporúča sa konzumovať najviac jednu až dve porcie týždenne. Práve vtedy sa naplno rozvinú jej liečivé účinky. Nemali by ju konzumovať ani osoby s podráždenou sliznicou žalúdka, ani s sklonom k hnačkám a žlčovým kameňom.
REBARBORA V KUCHYNI
Hodí sa na prípravu koláčov, kompótov, lekvárov, do ryžovej či krupičnej kaše. Trocha nezvyčajný je čerstvý šalát z rebarbory, špargle a zeleného hrášku. Na dochutenie rebarbory sa najlepšie hodí sladké ovocie, no aj pomaranče či zázvor so škoricou. Osviežujúca je jednoduchá kombinácia podusenej rebarbory s medom a bielym jogurtom.