Prečo začať pravidelne plávať


Význam plávania je veľmi obšírny. Všestranne rozvíja základné funkcie ľudského organizmu a rovnomerne zaťažuje naše svalstvo. Otužovaním posilňujeme imunitný systém, zvýšeným úsilím dýchacích svalov sa rozvíja dýchací systém a horizontálna poloha pozitívne ovplyvňuje  činnosť srdcovo-cievnej sústavy. Rozsah pohybov horných a dolných končatín má priaznivý vplyv na udržiavanie kĺbovej pohyblivosti, čo ocenia najmä ľudia vyšších vekových kategórii a tí, ktorí majú problém s nadváhou. Plávanie  už okrem spomenutých aspektov vplýva aj na správne držanie tela a má príjemné a relaxačné pocity, teda celkovo prispieva k znižovaniu stresu.

Pri plávaní zapájame takmer všetky väčšie svalové skupiny, pričom každý jeden plavecký štýl iným spôsobom.. K ich správnemu zapájaniu napomáha práve správna technika a prevedenie jednotlivých spôsobov. Pri  plávaní je naše telo v horizontálnej polohe a pravidelné vytáčanie do strán rovnomerne rozvíjajú jeho pravú a ľavú časť. Dobre precvičujeme nie len  veľké svalové skupiny, ale taktiež  aj drobné svaly, ktoré až tak často nepoužívame a tým sa zabezpečuje komplexný rozvoj celého tela. Je to plne vytrvalostná, aeróbna aktivita  a môžeme ju zaradiť do tréningu ako efektívny kardiotréning.  Ale na to, aby bol účinný, musí byť pravidelný a musí byť vykonávaný istou intenzitou  dostatočne dlhý čas a správnou technikou. Plávaním získavame zvýšenie kondície, spevnenie svalstva, zvýšenie pohyblivosti kĺbov, zvyšuje  schopnosť relaxácie svalstva a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce.

Srdcovo-cievny systémčinnosť srdcovo-cievneho systému je pri plávaní výrazne ovplyvnená polohou plávajúceho a jeho ponorením. Pravidelná činnosť svalov a pravidelné dýchanie uľahčujú cirkuláciu krvi. Pri plávaní je srdce menej namáhané, pretože nemusí prekonávať gravitáciu pri čerpaní krvi z dolných končatín. Pri ponorení do vody s teplotou 18-30 ºC nastáva väčšinou pokles srdcovej frekvencie. Pri ponorení do vody s teplotou 35-37 ºC alebo pod 15ºC  frekvencia stúpa. Dýchací systém – pôsobením tlaku vody na telo sa prejavujú účinky predovšetkým na pružných stlačiteľných tkanivách, najmä na tých, ktoré obsahujú plyny alebo uzatvorené priestory vyplnené vzduchom. Horizontálna poloha tela a tlak vody na hrudník znižujú vitálnu kapacitu pľúc pri ponorení už do hÍbky 12-22 cm. Tlak vody pôsobí na sťaženie vdychu. Dýchacie svaly musia vynakladať väčšie úsilie na prekonanie odporu stlačených dýchacích ciest a pľúc. Dýchanie a jeho frekvencia je pri plávaní súčasťou plaveckej techniky. Zvýšeným úsilím dýchacích svalov v priebehu plávania sa rozvíja i dýchací systém, jeho funkcie i celkové zvýšenie vitálnej kapacity pľúc. Nervový systém – vlastnosti vody a predovšetkým vztlak pôsobia na zníženie hmotnosti človeka, ovplyvňujú kvalitu a koordináciu pohybu. Vytváranie pohybového návyku pri plávaní v nezvyčajnom prostredí a vo vodorovnej polohe je spojené s rozsiahlou prestavbou existujúcich spojov medzi nervovými centrami a s obmedzenými možnosťami využitia pohybových návykov, vypracovaných v iných pohybových činnostiach. Každý plavecký spôsob, ktorý vyžaduje samostatné vypracovanie zvláštneho pohybového návyku a dynamického stereotypu, predpokladá vypracovanie nových dočasných spojov medzi nervovými centrami. Tieto koordinujú jednak prácu horných a dolných končatín, jednak časové a priestorové vzťahy medzi záberovými cyklami končatín a medzi počtom a hÍbkou vdychu časovým priebehom fázy dýchania.

Svalový systém – plávanie uľahčuje pohyb svalov, zvyšuje ich schopnosť relaxácie a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce. Do činnosti sú zapojené takmer všetky svalové skupiny podľa techniky a intenzity plaveckého spôsobu ako i úrovne ich zvládnutia.

Ostať aktívny aj vo vyššom veku sa mnohonásobne vráti. Pravidelný pohyb prospieva nielen kostiam a svalom, ale aj vnútorným orgánom a všetkým sústavám v ľudskom tele. Kosti sa udržia pevné a odolávajú rednutiu aj vďaka cielenej aktivite. Svaly neochabnú a naďalej plnia podpornú funkciu pre kostru. Výkon srdca a pľúc neslabne. Najšetrnejšia fyzická aktivita pre kĺby je pohyb vo vode. Pre starších ľudí je vhodné relaxačné, pomalé plávanie s plynulým pohybom (prsia, znak). Nevhodný je plavecký štýl kraul a motýlik – vzhľadom na ich technickú náročnosť správneho prevedenia. Plávanie prinesie svoje výsledky  iba pri pravidelnej aktivite, najvhodnejšie 2 až 3x do týždňa v dĺžke 30 minút.