Osamelosť


Sa týka všetkých vekových skupín, no najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré ju následne determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do psychických ťažkostí v hraničných prípadoch do samovraždy je výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. 

Vnímanie osamelosti je vždy individuálne, pretože vychádza zo subjektívneho hodnotenia reálnej skutočnosti a vždy sa pocit osamotenia spája s negatívnym pocitom, ktorý je prepojený na interpersonálne vzťahy, a to predovšetkým na ich intenzitu, hĺbku a častosť. Jednotlivci sa pritom výrazne líšia vo svojom postoji k zvládaniu osamelosti, ako aj v schopnosti alebo dokonca možnosti vytvárania si siete takých sociálnych vzťahov, ktoré by mohli byť uspokojujúce na takej úrovni, aby jedinec nepociťoval negatívne pocity zo samoty.

NAJZRANITEĽNEJŠÍ SÚ SENIORI

Pokiaľ sa pozrieme na osamelosť z hľadiska veku, tak najväčšou skupinou, ktorá žije osamote, je skupina ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Je to preto, lebo väčšina týchto jedincov už odchovala svoje deti, ktoré aktuálne nežijú s rodičmi, ale aj preto, lebo mnohí z nich stratili svojich partnerov. Okrem toho sa na negatívnych pocitoch, ktoré vyplývajú zo samoty výrazne podpisujú rôzne psychické ochorenia a iné sociálne determinanty, ktoré nastupujú s pribúdajúcim vekom. Jedinci, ktorí sú vyššieho veku uvádzajú dokonca v spojitosti s osamelosťou túžbu po smrti a niektorí z nich dokonca vykazujú sklony k samovraždám a to práve v kontexte dlhodobého prežívania života v osamelosti.

AKO  MÔŽE POMÔCŤ RODINA

BYŤ VŽDY NABLÍZKU

V prípade, že to dovolí čas a povinnosti, seniori sa vždy potešia návšteve rodiny. Pokiaľ to ale možné nie je a osobnému kontaktu sa stránime v dôsledku prevencie voči súčasnej situácii spojenej s covid ochorením, stačí napísať list, zatelefonovať či využiť moderné technológie a zatelefonovať si prostredníctvom web kamery. 

ZAINTERESOVANOSŤ

Seniori mávajú pocit, že už nie sú pre svoje rodiny prínosom. Častokrát sa garde obráti a o živote seniora rozhodujú práve jeho deti. Skúste starých rodičov vtiahnuť do svojich každodenných starostí. Zavolajte babke a vypýtajte si recept na jej vychýrený koláč. Alebo ich poproste, nech vám porozprávajú o svojich zvykoch a zážitkoch z detstva. Pocit užitočnosti je v živote veľmi dôležitý.

NERADIŤ

Vaši rodičia a starí rodičia vás usmerňovali celý život. Boli to oni, kto radili vám v dôležitých životných otázkach. Vaše dobre mienené rady umocňujú u seniorov vnímanie výmeny rolí medzi rodičom a dieťaťom. Tento fakt môže byť pre rodiča náročné prijať. Vyhýbajte sa preto radám, pokiaľ ste o ne neboli požiadaní.

HOVORIŤ ZROZUMITEĽNE

Vaši rodičia a starí rodičia vás usmerňovali celý život. Boli to oni, kto radili vám v dôležitých životných otázkach. Vaše dobre mienené rady umocňujú u seniorov vnímanie výmeny rolí medzi rodičom a dieťaťom. Tento fakt môže byť pre rodiča náročné prijať. Vyhýbajte sa preto radám, pokiaľ ste o ne neboli požiadaní.

NAČÚVAŤ

Započúvajte sa do toho, čo senior hovorí. Neprerušujte ho a prehlušte nutkanie vyplniť pauzy v konverzácii. Krátka pauza môže znamenať, že senior rozmýšľa nad reakciou a triedi si myšlienky.

OSTAŤ V KONTAKTE

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môžu mať sociálne siete pozitívny účinok na zdravie starších ľudí. Táto organizácia zdôrazňuje, že kontakt s inou ľudskou bytosťou sa považuje vo svete za zdravotnú prioritu a dokonca aj biologickú. Riziká ohrozenia duševného zdravia osamelosťou zahŕňajú vznik depresie, úzkosti, schizofrénie, samovraždy, demencie, ale aj Alzheimerovej choroby. Odborníci tiež varujú pred vplyvom sociálnej izolácie na srdcovocievne choroby a dokonca aj na rakovinu prsníka. Svetová zdravotnícka organizácia preto vyzýva, aby ľudia zostali v kontakte aj za sťažených okolností. Odporúčajú takzvanú socializáciu na diaľku, napríklad telefonicky alebo prostredníctvom online platforiem, sociálnych sietí, videohovorov, mailov a podobne. Ľudia, ktorí i napriek tomu pociťujú osamelosť by mali vyhľadať odbornú pomoc.

Dramatické starnutie populácie spolu so sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti zvyšujú pravdepodobnosť nárastu fenoménu osamelosti práve v tejto vekovej skupine a to predovšetkým v rámci nedostupnosti rôznych zdrojov sociálnej podpory. Osamelosť starších jedincov sa pritom kvalitatívne líši, jej charakteristiku ovplyvňuje rodinný stav, pohlavie, vek, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň, životné usporiadanie, zdravotný stav a celková úroveň poskytovanej sociálnej podpory. Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Samotný príjem sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov následne zlepšuje subjektívnu psychickú pohodu a duševné zdravie seniorov. Výskumy v tejto oblasti však ukazujú, že starší ľudia dostávajú relatívne malú sociálnu podporu zo strany príbuzných, susedov, ale i vládnych či iných spoločenských organizácií.