Rastú všade na svete, kde je teplo, slnečno a kde nepoznajú mráz. Patria neodmysliteľne do stredomorskej kuchyne, sú súčasťou mnohých tepelne upravených pokrmov a šalátov počas letných dní v dovolenkových destináciách, no udomácňujú sa s veľkou obľubou aj v našich končinách. Každá oliva je ako kombinovaný prípravok s obsahom najkvalitnejších účinných látok – polynenasýtených mastných kyselín, vitamínov a stopových prvkov. Také množstvo drahocenných látok, aké olivy obsahujú, nájdeme u iných rastlín iba v semenách, jadrách a v klíčkoch.
ÚČINNÉ LÁTKY
Najvyšším bohatstvom olivy je olej, ktorý obsahuje. Ide o biologicky aktívnu zmes rôznych druhov mastných kyselín. Zrelá dvojcentimetrová oliva má asi 25% oleja. Olivy sú teda energeticky výdatné, pričom 73% energie pochádza z mastných kyselín. Stačí teda niekoľko olív, aby sme sa zasýtili. Znie to veľmi paradoxne – olivy sú síce veľmi mastné, no napriek tomu pomáhajú redukovať hmotnosť. Všade, kde sa v prírode objavia tuky nájdeme aj vitamín E. Ten chráni náš imunitný systém pred vplyvom voľných radikálov, ktoré často znehodnocujú citlivé esenciálne mastné kyseliny. Okrem toho chráni aj naše žľazy, predovšetkým týmus, ktorá je hlavým zdrojom mladosti. Bez vitamínu E tento mladý orgán uložený za hrudnou kosťou rýchlejšie zaniká a my skôr starneme.
BENEFITY PRE ZDRAVIE
- posilňujú srdce
- zmierňujú bolesti pri zápalových procesoch
- pomáhajú redukovať hmotnosť
- zastavujú predčasné starnutie, majú omladzujúce účinky
- posilňujú imunitný systém
- chránia žľazy s vnútorným vylučovaním
ŽIVOTNE DÔEŽITÉ MASTNÉ KYSELINY – VLASTNÉ ANALGETIKUM
Za studena lisovaný olivový olej obsahuje 20% nasýtených a 80% nenasýtených mastných kyselín. Z nich asi desatinu tvoria esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú z nich najhodnotnejšie a náš organizmus si ich nevie vytvoriť. Preto sa aj nazývajú esenciálne – životne dôležité. Musíme si ich obstarať z potravy. Práve vďaka nim sú olivy pre naše zdravie také cenné.
Esenciálne mastné kyseliny tvoria podstatu pre bunkové membrány, ako aj pre membrány malých bunkových orgánov – mitochondrii, ktoré v našich bunkách produkujú energiu. Zdravá srdcová bunka ich má asi 1 000. Ak mastné kyseliny v strave chýbajú, počet mitochondrii klesne a človek po niekoľkých dňoch stráca vytrvalosť.
Esenciálne mastné kyseliny majú významnú úlohu aj pri produkcii takzvaných prostaglandínov. Ide o tkanivové hormóny, ktoré ovplyvňujú vznik a priebeh zápalov, opuchov, svrbenia, alergii, bolestí hlavy a nervov. Odlišné esenciálne mastné kyseliny vytvárajú rozličné typy prostaglandínov. Napríklad kyselina arachidónová v mäse ( prostaglandín E2) často vyvoláva nepríjemné a bolestivé vedľajšie účinky. Bežné analgetiká pôsobia ako tlmiče syntézy prostaglandínu, zamedzujú teda produkcii bolestivého prostaglandínu E2. Konzumácia olív a iných rastlín s obsahom tukov stimuluje v našom organizme tvorbu prostaglandínu E1, ktorý pôsobí opačne ako prostaglandín E2 – má utišujúce a liečivé účinky na zápaly a bolesti.
Olivy sú v predaji v rôznych farbách a podobách, niekedy sú naložené v oleji, pričom sú vynikajúce aj v kyslom či slanom náleve. Hodia sa do akéhokoľvek šalátu i na studené misy. Olivy celé i nakrájané pridávame na zjemnenie do paradajkových a smotanových omáčok. Olivová pasta chutí vynikajúco ako nátierka na chlieb. Pri spracovaní olív sa fantázii medze nekladú. Ich jedinou nevýhodou je, že sa v chladničke rýchlo kazia. Vždy si teda obstaráme len také množstvo, koľko v krátkom čase dokážeme skonzumovať.