Horúce letné dni sú za nami a čaká nás chladnejšia a pestrofarebná jeseň, ktorá prináša nie len chutné plody, ale aj výkyvy počasia. Pre mnohých ľudí je to najkrajšie ročné obdobie, no obranyschopnosť ľudského organizmu je vystavená nadmernej záťaži. Pribúdajúce sychravé dni prinesú vírusy, nádchu či kašeľ. Tieto bežné prejavy jesenných viróz zvyčajne nie sú pre organizmus nebezpečné, ak sa neskomplikujú ďalšími ťažkosťami, alebo ak ich podceníme a nepodchytíme od prvého dňa. Aké ochorenia nás teda najviac počas jesenných dní ohrozujú?
CHRÍPKA
S poklesom teplôt sa začína sezóna chrípky. Je jedným z najčastejších infekčných ochorení a môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Často sa začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota sa šplhá na 39 – 40 °C, pacient má bolesti svalov, kĺbov, suchý dráždivý kašeľ, nádchu a škriabe ho v hrdle. U nás sa začiatok chrípkovej sezóny očakáva v októbri. Dať sa zaočkovať je najúčinnejší spôsob, ako chrípke predísť. Princípom očkovania je tvorba špecifických ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia spôsobeného chrípkovými vírusmi, prípadne zmierňujú jeho priebeh a znižujú nepriaznivé dôsledky chrípky.
PRECHLADNUTIE
Najčastejšími pôvodcami sú vírusy, nemá význam hľadať, ktorý konkrétne, lebo príznaky sú podobné a liečba tiež. Zdurenie sliznice nosa, nádcha, upchatie nosných dierok, bolesť hlavy, malátnosť. Prejavy ustupujú do siedmich až desiatich dní, niektoré však môžu pretrvávať až tri týždne. Dospelí zvyčajne ochorejú dva až päťkrát za rok, deti sa môžu nakaziť šesťkrát až desaťkrát do roka. Vírusy sa prenášajú z človeka na človeka veľmi rýchlo. Vdýchnutím, prehltnutím kvapôčkovej infekcie, chytaním tých istých miest ako chorý. Nachladnutie postihuje najviac nos a krk. Používajú sa lieky na zmiernenie bolesti, na zníženie horúčky ( teploty do 37,8 ˚C by sa ani nemali znižovať), nosové spreje – najmä morská voda na intenzívne výplachy aj každé 2 hodiny, nakoľko nádcha býva veľmi silná. Dôležitá je aj strava počas ochorenia. Mala by byť ľahšia, s nízkym obsahom tukov. Je vhodné zaradiť počas choroby do jedálnička cibuľu, cesnak, med, zázvor, ovocie, ale aj polievky a samozrejme nezanedbávať pitný režim.
ALERGIE
Peľová sezóna zvyčajne trvá do konca októbra. Dominantné zastúpenie bude mať peľ ambrózie, ktorý je silným alergénom. Avšak zvýšená zrážková činnosť prospieva alergikom, pretože spôsobuje pokles peľu a prečisťuje vzduch. Alergiu netreba nepodceňovať. Aj jej mierne príznaky môžu ohroziť zdravie a citlivejším jedincom dokážu spôsobiť rôzne komplikácie. Je dobré vedieť, kedy a kde sa nachádzajú jednotlivé alergény, aby sme sa im mohli vyhnúť.
DEPRESIE
S určitosťou k jeseni patria – začína ubúdať z množstva slnečného svitu, čo ovplyvňuje náladu, vyvoláva únavu či apatiu. Ide o vnútorné znechutenie, stratu energie, malátnosť, kedy je človek naozaj vyčerpaný, prípadne je pod dlhodobým stresom. Organizmus na jeseň potrebuje znížiť výkon a plytvanie energiou, preto je úplne prirodzené, že pociťujeme únavu. Netreba ju brať na ľahkú váhu, nakoľko ide o rozšírenejšie ochorenie ako o choroby srdca a ciev.
KLIEŠTE
Stačí krátka prechádzka v lese či popri stromoch a nenásytný kliešť sa ľahko prisaje na telo. Sú najčastejším prenášačom vírusov u zvierat a ľudí, ako aj príčinou niektorých životu nebezpečných chorôb. Preto treba chrániť seba aj deti. Veľmi nebezpečné ochorenia, ktoré môže spôsobiť, je kliešťová encefalitída alebo lymská borelióza. Telo si treba chrániť dlhým odevom a používať repelenty nie len počas leta – nezabúdajme na to i na jeseň. Po každej prechádzke je potrebné odev dôkladne vytriasť a poctivo sa skontrolovať.
Ideálny prostriedok na zvýšenie odolnosti organizmu počas jesenného a zimného počasia je otužovanie. Prekrví celé telo a pomôže i zbaviť sa stresu. Otužovať sa dá viacerými spôsobmi, nielen pri sprchovaní. Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu počas celého roka a spánok v neprekúrenej miestnosti sú spôsoby, ako telo naučíme prispôsobiť sa nižším teplotám a byť odolnejšie voči chladu.