Týmto pojmom označujeme silné bolesti jednej polovice hlavy, ktoré môžu trvať celé hodiny, ba aj dni. Vznikajú väčšinou náhle a často ich sprevádzajú nevoľnosti, zvracanie aj poruchy videnia. Frekvencia záchvatov môže byť rôzna – deň čo deň či párkrát za život. Týmto ochorením trpí asi 13% populácie. Spúšťacím mechanizmom môže byť únava, hlad, prípadne telesná či duševná záťaž. No spúšťačom býva i chybné postavenie krčnej chrbtice, kedy dochádza k priškripnutiu nervov, čo v konečnom dôsledku vyvoláva záchvat migrény. Často ju vyvolávajú aj rôzne zložky potravy ako kakao, čokoláda, zrejúce syry, rôzne koreniny a červené víno. No o jej presných príčinách ešte panuje neistota. Je však známe, že existuje spojitosť medzi migrénou aktuálnym stavom mozgových tepien. Nedostatočné prekrvenie mozgu, najpravdepodobnejšie, dráždi nervové bunky a vedie k uvoľneniu látok pôsobiacich zápal a bolesť, čo dokopy vyvoláva tieto bolesti hlavy.
Príznaky
- poruchy videnia
- silné a bodavé bolesti hlavy
- zvýšená citlivosť na hluk a svetlo
- otupenie citlivosti pokožky jednej polovice tváre
- zvracanie a nevoľnosť
- zdurenie a pulzovanie spánkovej tepny
- kŕče v bruchu
- hnačka a silné močenie
- búšenie srdca
Na úľavu pri akútnom záchvate je vhodné ako prvú pomoc použiť bežne dostupné lieky proti bolesti. Lieky, ktoré ovplyvňujú prekrvenie mozgu sú už na lekársky predpis. V odôvodnených prípadoch je nutné užívať lieky dlhodobo, aby sa predišlo záchvatom. Pomáha aj akupunktúra, homeopatiká alebo arómaterapia. Pri migréne vyvolanej psychickým napätím sú nápomocné rôzne relaxačné metódy. Pri prvých príznakoch blížiaceho záchvatu netreba dlho váhať s nasadením liekov. Záchvat treba podchytiť ešte v ranných začiatkoch – môže trvať 4 až 72 hodín.
Niektorí ľudia mávajú pred vypuknutím záchvatu rôzne príznaky, nazývané prodromy, ktoré ohlasujú príchod migrény – zmeny nálady, podráždenosť, zápcha, hnačka, závraty, stuhnuté krčné svaly. Následne prichádzajú bolesti hlavy, ktoré sa väčšinou šíria od spánku okolo ucha k záhlaviu na jednu polovicu hlavy. Bolesti sú pulzujúce, ostré, bodavé, zosilňujúce sa i najmenším pohybom. Následne sa zhoršuje aj celkový stav pacienta – od pocitov malátnosti až po citlivosť na zvuk. Pri ťažkých formách je často strach z opätovného ataku takým veľkým psychickým zaťažením, že môže prispieť k vyvolaniu nového záchvatu.
Ako predchádzať
Ak je možné, tak sa vyvarovať veľkému duševnému a telesnému zaťaženiu, vysadiť potraviny, ktoré sú silné alergény, upraviť postavenie krčnej chrbtice rehabilitáciami a cvičením, pravidelne jesť, dostatočne oddychovať a spať – akonáhle sa záchvaty pravidelne opakujú znemožňujú nám každodenný život, či už bežný rodinný alebo ten pracovný.