Aby bol náš organizmus dobre zásobený kyslíkom a aby sa v tele nehromadili škodlivé látky musí srdce ustavične v krvnom obehu udržiavať asi 6 litrov krvi. Okrem uvedeného potrebného množstva krvi je k tomu potrebný aj určitý tlak, pomocou ktorého sa krv ženie tepnami, predovšetkým kapilárami. Príliš nízky alebo vysoký krvný tlak narúša potrebné a správne fungovanie orgánov a môže priamo ohroziť ľudský život.
Obraz porúch krvného tlaku
Typické príznaky vysokého krvného tlaku – hypertónie, sú závraty, bolesti hlavy, pocit slabosti, bledosť, ale aj červenanie tváre, poruchy videnia a hučanie v ušiach. Rovnako nepríjemné pocity vyvoláva aj nízky krvný tlak – hypotónia – sú to najmä únava a klesajúca výkonnosť. Toto všetko sú ale iba nevinné príznaky. Mozgová mŕtvica a srdcový infarkt ohrozujú hlavne starších pacientov s vysokým krvným tlakom. Preto sú pravidelné kontroly výšky krvného tlaku také dôležité, o to viac, že vyšetrenie prebieha rýchlo a bezbolestne. Vzhľadom na riziko ohrozenia a vďaka vcelku priaznivým cenám domácich tlakomerov je výhodné pre naše zdravie si zaobstarať takýto prístroj do domácnosti.
Meranie
Poznáme dve základné metódy merania krvného tlaku, ktoré sa vzájomne odlišujú. Už samotné názvy naznačujú, v čom spočíva ich rozdiel – krvavá a nekrvavá metóda. Prvá uvedená sa používa len veľmi ojedinele. Tlak sa pri nej meria tak, že lekár zavedie do tepny kanylu a pripojí tlakomer – manometer. Takmer s rovnakou presnosťou sa tlak meria aj druhým spôsobom, teda nekrvavo – s manžetou a fonendoskopom (stetoskopom). Pri tejto metóde sa priložená gumová manžeta napumpuje tak silno, aby stlačila tepnu. Prostredníctvom fonendoskopu ani hmatu v tejto chvíli nie je cítiť žiadny pulz pretože za prekážku krv nepreteká. Potom sa fonendoskop pritlačí do lakťovej jamky a vzduch sa z manžety pomaly vypúšťa. Len čo je pulz znova počuteľný, odráta sa hodnota na tlakomeri – toto je hodnota vrcholu tlakovej krivky, čiže hodnota systolického tlaku. Podstatná je aj nameraná hodnota diastolického tlaku – udáva výšku tlaku medzi dvoma údermi srdca. Informuje nás o pružnosti tepien a o stave krvného zásobenia v dobe pred ďalším sťahom srdca. Zisťuje sa nasledovne – ak ventilom aj naďalej uniká z manžety vzduch, šum pretekajúcej krvi je najskôr hlasný, chvíľu zostáva rovnaký, až napokon celkom zmizne. Práve v tomto momente sa na tlakomeri odráta diastolická hodnota.
Hodnoty v norme
Diastolická hodnota krvného tlaku je nižšia ako systolická. U zdravého človeka by mala byť v rozpätí 65 až 90mm ortuťového stĺpca. Systolická hodnota by sa za normálnych podmienok mala pohybovať v rozpätí medzi 120 až 140mm Hg. Ak sa pri troch meraniach v priebehu dvoch dní zistia hodnoty vyššie ako 140/90mm Hg, je krvný tlak zvýšený. Hodnoty tlaku medzi 140/90 a 160/95mm Hg sa označujú ako hraničné, nad 165/95mm Hg ide o hypertenziu. Hypotenzia je naopak systolický tlak nižší ako 105mm Hg. Niekoho návšteva u lekára dokáže rozrušiť tak, že jeho tlak nameraný v ordinácii je vyšší ako obvykle. Aj to je jeden z dôvodov zaobstarať si do domácnosti tlakomer.
Riziko vzniku vysokého krvného tlaku znížime dodržiavaním zdravého životného štýlu, teda udržiavaním primeranej telesnej hmotnosti, racionálnou stravou s dostatočným prísunom ovocia, zeleniny a vlákniny, primeraným telesným pohybom, miernením stresu a skoncovaním s fajčením.