Kofeín


Je veľmi zaujímavá a zároveň rozporuplná látka, ktorá môže byť pre človeka na jednej strane veľmi prospešná, ale na strane druhej môže aj uškodiť. Kofeín je prírodne sa vyskytujúca látka, ktorú nájdeme v listoch, semenách alebo plodoch viac ako 100 rôznych druhov rastlín po celom svete. Známy je svojimi povzbudzujúcimi účinkami na mozgovú činnosť, ale má i radu iných účinkov. Do krvného obehu sa vstrebe v priebehu 30 – 45 minút po požití. Pri spracovaní kofeínu v pečeni sa vytvárajú 3 látky s tromi rôznymi účinkami na organizmus. Ide konkrétne o teobromin (zvyšuje tok kyslíku a živín do mozgu), paraxantin (zvýši fyzický výkon tým, že urýchli rozpad tukov, ktoré budú vyživovať svaly) a teofylin (zvýši tep a schopnosť sa sústrediť). U väčšiny ľudí sa polovica kofeínu stratí z tela po piatich alebo šiestich hodinách. Jeho maximálna denná dávka by mala byť medzi 150 až 250 mg. Pre výpočet životu nebezpečného množstva kofeínu sa používa vzorec, ktorý zohľadňuje váhu jedinca. 150 mg kofeínu sa vynásobí váhou jedinca v kilogramoch = životu nebezpečná dávka v miligramoch.

 Priaznivé účinky:

  • prekrvenie mozgu
  • mierne zvýšenie krvného tlaku
  • povzbudenie činnosti srdca, svalov a obličiek
  • stimuluje bdelosť, koncentráciu a fyzickú aktivitu
  • prevencia voči rakovine, kardiovaskulárnym ochoreniam, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe
Nepriaznivé účinky:
  • bolesti hlavy
  • pálenie záhy a prekyslenie žalúdka
  • úzkosť, zvýšená nervozita, podráždenosť až nespavosť
  • strata minerálov, ako draslík, horčík, zinok, vitamínov B a vitamínu C
  • znížené vstrebávanie železa a vápnik
  • vysoký krvný tlak a jeho zvýšenie, najmä pri ateroskleróze a ochoreniach srdca
  • osteoporóza, chudokrvnosť, hnačka
  • porucha srdcového rytmu a slabé arytmie, zrýchlená srdcová činnosť a búšenie srdca
  • zväčšenie prostaty, obličkové kamene, syndróm vyčerpania nadobličiek

Ľudia už v dávnych dobách zistili, že žuvanie semien, kôry a listov rôznych rastlín im privedie dobrú náladu, povzbudenie, chuť a vitálnosť do práce. O objavenie kofeínu v káve sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaslúžil v 9. storočí pastier Khaldi, ktorý spozoroval, že jeho ovečky sú po zjedení neznámej rastliny čulé. Zjedol tak zo zvedavosti niekoľko bobúľ a na vlastnej koži pocítil jeho povzbudzujúce účinky. Vo viacerých kultúrach majú potraviny a nápoje, ktoré obsahujú kofeín, nezastupiteľnú úlohu. Patrí medzi najpreskúmanejšie zložky potravy, no doterajšie vedecké poznatky nie sú uzavreté, tak i v súčasnosti o ňom nevieme ešte všetko, čo by sme mohli.