Ako encefalitída sa všeobecne označuje zápalové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré prednostne alebo výlučne postihuje vlastné tkanivo mozgu. Ochorenie môže zasahovať aj mozgové blany a prejsť aj na miechu. Vírus je šírený predovšetkým prostredníctvom kliešťov, menej často potom komármi, výnimočne alimentárnou cestou (kravské, kozie, ovčie mlieko od nakazeného zvieraťa). Prenos vírusu majú na vine iba infikované samičky – nymfy, pretože dospelé samce kliešťov nesajú. K rizikovým skupinám patria mladšie a staršie vekové kategórie, pričom najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy je v poslednej dobe vo vekovom rozmedzí 45-64 rokov. Na druhom mieste rebríčka výskytu kliešťovej encefalitídy sú seniori vo veku nad 65 rokov, pretože imunitný systém je veľmi oslabený. Silný imunitný systém sa dokáže brániť vírusom a parazitom, ktoré spôsobujú množstvo ochorení, ako práve kliešťová encefalitída. Z toho titulu je žiaduce, nielen pri napadnutí kliešťom, zamerať sa na posilnenie imunity a cielene ju podporiť prirodzenou cestou. Avšak množstvo vonkajších vplyvov v súčasnosti nám bráni si zachovať silu imunity, naopak bývame čím ďalej viac oslabení, a práve preto je najdôležitejšia prevencia.
Priebeh ochorenia
Inkubačná doba je 4-28 dní. Okolie prisatého kliešťa sa mení pri jednotlivých ochoreniach. Pri kliešťovom zápale mozgu je to iba drobné začervenané ložisko, niekoľko milimetrov, ktoré sa nezväčšuje, svrbí, na rozdiel od boreliózy, kde je ložisko rozsiahlejšie a môže dosahovať 5-10cm.Táto reakcia môže dlho pretrvávať aj po odstránení kliešťa. Ochorenie prebieha v dvoch fázach:
- Prvá fáza sa podobá chrípke – zvýšená teplota, bolesť hlavy, slabosť, bolesti kĺbov a svalov, nechutenstvo, pocit na zvracanie. Vyšetrenie krvi na prítomnosť vírusu je v týchto dňoch ešte negatívne. Vyšetrením krvného obrazu môžeme zistiť znížený počet bielych krviniek a krvných doštičiek, niekedy sú zvýšené pečeňové testy.
- Druhá fáza nastupuje po 7-10 dňoch a je charakteristická postihnutím mozgu. Na začiatku tohto obdobia nemusí byť diagnóza ľahká a jasná. Potvrdí sa až vyšetrením protilátok.
Liečba
Špecifická liečba proti ochoreniu neexistuje. Dôležitá je hospitalizácia na infekčnom oddelení, pokoj na lôžku. Rekonvalescencia po prekonanom ochorení by mala trvať 4-6 týždňov. Fyzická a psychická záťaž nie je vhodná aj niekoľko mesiacov po prekonaní ochorenia.
Ako sa ochrániť
- Repelenty – sú naozaj účinnou ochranou a ich použitie odporúčajú aj odborníci. K dispozícii je veľký výber. Je len na vás, či vám viac vyhovujú spreje alebo mlieka. Repelenty najčastejšie obsahujú látku, ktorá kliešte odpudzuje, niektoré z nich však obsahujú aj látku, ktorá ich hubí. Keďže zo spotenej kože sa repelent ľahko zotrie alebo vyparí, najúčinnejšie je nastriekať ho na oblečenie.
- Očkovanie – vakcína vás však ochráni iba proti kliešťovej encefalitíde. Proti borelióze zatiaľ neexistuje.
- Vhodný odev – pred návštevou prírody si treba vziať tričko s dlhým rukávom a dlhé nohavice, ktoré je vhodné si zasunúť do ponožiek. Pomôcť môžu aj akékoľvek turistické ochranné návleky na topánky alebo lýtka.
- Dôkladná kontrola – hneď po návrate svoje oblečenie dôkladne vytraste. Následne nezabudnite skontrolovať aj svoje telo. Pri kontrole nevynechajte podkolenné jamky, okolie členkov alebo pazuchy.
- Voľba trasy – pokiaľ je to aspoň trochu možné, pokúste sa vyhýbať vysokej tráve alebo predieraniu sa cez nízke krovie a uprednostnite dostatočne široké lesné cestičky či chodníky.
- Taktika – je potrebné si osvojiť správnu taktiku vyberania kliešťa. Pamätajte, že riziko nákazy klesá ak je kliešť odstránený v čo najkratšom čase.
Kliešťová encefalitída je teda vírusmi spôsobované infekčné ochorenie, ktoré vykazuje istý regionálny model výskytu. Riziko infekcie je primerane vyššie v teplých ročných obdobiach a činí medzi 1:100 po pohryznutí. 70% infekcií prebieha nepozorovane a neškodne. Zvyšných 30% sa delí na polovicu – chrípke podobné, rovnako neškodné ochorenia a na obávané encefalitídy s účasťou nervového systému, ktoré väčšinou zanecháva trvalé neurologické poškodenia. Úmrtnosť spolu činí 1-2%. Po 20 až 30 rokoch od prekonania ochorenia je vhodná kontrola hladiny protilátok v krvi a konzultácia s ošetrujúcim lekárom. V prípade, že je ochorenie prekonané v strednom a staršom veku, predpokladaná imunita je dlhodobá, až doživotná.