Nazývaná aj pyrexia, je zvýšenie telesnej teploty na 38˚C (u detí nad 38,5˚C), hodnota nad 41˚C je už životu nebezpečná. Pričom zvýšenie telesnej teploty (nad 38˚C) pri enormnej námahe alebo vysokej teplote okolia sa neoznačuje ako horúčka, ale prehriatie – hypertermia. Príjem potravy, stav vedomia, fyzická aktivita, vek či endokrinné zmeny – to sú všetko faktory ovplyvňujúce teplotu.
HORÚČKA NEPRICHÁDZA SAMA
Nie je to ochorenie, ale ide iba o jeden z príznakov, ktoré sprevádzajú zápaly, infekcie, rakovinové či metabolické ochorenia. Medzi časté sprievodné znaky patrí aj husia koža, zimnica, sčervenanie kože a potenie. Na horúčky sú deti náchylnejšie než dospelí. Najmä vysoké horúčky môžu byť sprevádzané kŕčovými stavmi, ktoré môžu byť príznakom vážnejšej choroby, napríklad zápalu mozgových blán.
VÝZNAM HORÚČKY
Horúčkou sa organizmus bráni nákaze či iným škodlivým podnetom. Preto nie je vhodné sa ihneď a za každú cenu usilovať o jej zníženie. Je potrebné hľadať jej príčinu a tú liečiť. Studené zábaly a lieky na zníženie horúčky sa podávajú v prípade, že je tak vysoká či trvá tak dlho, že by sama o sebe mohla byť organizmu nebezpečná. Okrem toho môže dôjsť k poškodeniu niektorých bunkových tkanív a životne dôležitých bielkovín – napríklad bielkovín v mozgu. Pravidelné meranie telesnej teploty pri vysokých horúčkach je dôležité, pretože tvar teplotnej krivky uľahčuje stanovenie diagnózy.
RADY PRI HORÚČKE
Hoci horúčka nie je vo väčšine prípadov nebezpečná, jej efektívne ovplyvnenie môže spôsobiť pacientovi značnú úľavu. Znižovanie vysokej teploty je indikované najmä u pacientov vyššieho veku, chorých na srdce a u tehotných žien.
- Pacient s horúčkou by mal dodržiavať pokoj na lôžku. Pokiaľ nemá triašku, stačí mu tenká prikrývka. Miestnosť by mala byť chladnejšia, pravidelne vetraná.
- Na začiatku je vhodné podať lieky – antipyretiká znižujúce telesnú teplotu. Ak sa teplotu nedarí znížiť liekmi a teplota je stále vysoká (a stále stúpa), alebo ak lieky práve nemáme k dispozícii, môžeme začať s ochladzovaním vlažným kúpeľom alebo vlažnou sprchou, resp. omývaním špongiou.
- Je dôležité dodržiavať pitný režim. Potením sa stráca veľa vody, ak jej stratíme veľa, potné žľazy sa uzavrú a zabránia ďalšej strate vlhkosti, čo následne sťažuje znižovanie teploty tela. Preto treba piť čo najviac tekutín, najlepšie ovocných a zeleninových štiav, bylinných čajov (lipový, rumančekový, bazový). Dopĺňať je potrebné zároveň vitamíny a minerály.
- K lekárovi by sme sa mali vybrať, ak horúčka ani po troch dňoch nepoľavuje, prípadne ak sa nám ju počas jedného dňa nepodarilo znížiť liekmi ani zábalmi pod 39,5 stupňa Celzia. Pri dieťati tiež treba strážiť príjem tekutín, aby nenastala dehydratácia. Ak odmieta piť a nemočí, tiež treba navštíviť odborníka. Lekára treba vyhľadať, aj keď sa k horúčke pridá úporná hnačka, opakované vracanie či bolesti brucha. Tiež pozor na výrazne chladné ruky a nohy, ako aj na vznik vyrážok. Pri stuhnutej šiji a neschopnosti predkloniť hlavu, silných bolestiach hlavy a modrinách na koži, okamžite choďte do nemocnice, môže ísť o meningitídu.
SPRÁVNE MERANIE
Teplota sa meria v konečníku (rektálne), v ústach (orálne), v pošve (vaginálne), v uchu, na čele a v podpazuší (axilárne). V podpazuší, teda na povrchu tela, ukazuje teplomer o 0,3˚C až o 0,5˚C nižšie hodnoty, než pri ostatných metódach. Efektívny spôsob merania predstavujú bezkontaktné digitálne teplomery.