Dekubity


Čiže rany spôsobené tlakovým poškodením tkanív, zapríčinené dlhým súvislým ležaním pacienta. Svoj názov preležaniny dostali pretože vznikajú u pacientov, ktorí sú odkázaní na lôžko. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Ide o  poškodenie kože a svalstva vyvolané mnohými navzájom súvisiacimi vplyvmi. Ojedinelou príčinou ich vzniku môže byť i pôsobenie  trenia, kedy dôjde ku vzniku šmykových síl, ktoré spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev. Dochádza ku treniu kože o podložku. Tak sú poškodzované povrchové vrstvy kože. Dekubity vznikajú väčšinou na miestach s malou vrstvou tuku a svalových tkanív a tlakom z vonkajšieho prostredia oproti kosti. Čím je vrstva týchto tkanív tenšia, tým je väčšie nebezpečenstvo vzniku dekubitov. Z rany môže tiež vytekať kalná zapáchajúca tekutina i s prímesou odumretých tkanív. Preležaniny spôsobujú silné utrpenie pacientom, dokonca ohrozujú ich životy. Napriek pokroku v medicíne sú závažným problémom. Môžu sa vytvoriť kdekoľvek na tele. Za najčastejšie miesta vzniku možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti a vonkajšie kotníky. Prvým príznakom, ktorý nemožno podceňovať  je začervenanie pokožky spojené s  bolestivosťou, pálením alebo tŕpnutím. V pokročilejších štádiách sa tvoria pľuzgiere a dochádza k postupnému odumretiu pokožky a svalov. V tých najťažších štádiách môže byť postihnutá i kosť.

Prevencia a liečba

Dôležitou súčasťou prevencie vzniku dekubitov je hygienická starostlivosť. Ide o obmedzenie nepriaznivého vplyvu moču, stolice a potu. Patrí sem častá výmena osobnej a posteľnej bielizne, plienok, kúpele, sprchovanie a umývanie, ďalej akýkoľvek možný pohyb, nie len samotné polohovanie, vyvážená strava a udržiavanie pacienta v suchu a teple. Veľmi prospešná je starostlivosť o kožu, krémovanie, masírovanie, opatrne však s výberom krému – nesmie byť mastiaci, no osvedčený najmä pri prvých príznakoch dekubitov je gél s obsahom beta-glukánu. Finančne náročnejšie je zadováženie si antidekubitných podložiek, pasívnych alebo aktívnych matracov a polohovacích postelí. Zásadnou funkciou týchto podložiek je odľahčiť postihnuté časti na tele a zároveň obnoviť prekrvovanie. Prekrvenie je jednou z podmienok na zahojenie preležaním.

Ak je človek pripútaný na lôžko je potrebné začať celý rad krokov, ktoré majú rehabilitačnú funkciu, kedy znovu obnovujeme deficity, ktoré boli z nejakého dôvodu postihnuté. Ide spravidla o rehabilitáciu pohybového aparátu. No v prvej rade sa musí pristúpiť k liečbe základného ochorenia a ku zlepšeniu celkového zdravotného stavu pacienta.  V liečbe je možné zvoliť liečbu konzervatívnu ale aj operačnú. Voľba však spočíva v posúdení stupňa dekubitu, samotného ochorenia a rozhodnutia lekára.

Štádia

– 1. štádium – začervenaná a  otlačená koža, v tomto štádiu je pri správnom postupe viac ako možná regenerácia pokožky.

– 2. štádium – tvorba vodnatých pľuzgierikov  prekrytých jemnou kožou, náchylných na prasknutie  a odlupovanie sa, čím dochádza k otvorenej povrchovej rane.

– 3. štádium – otvorená rana, ktorá môže mať tmavočervenú až čiernu farbu, dochádza k prenikaniu do hlbších časti tkanív

– 4. štádium – rana je silno zapáchajúca, vyteká z nej hnis, tkanivo je v rozklade.

Dekubity vznikajú veľmi rýchlo, už za niekoľko hodín až dní, pričom väčšina sa na tele objaví obvykle počas prvých dvoch týždňov. Vznikajú na základe nedostatočného polohovania a prejavujú sa na koži, pričom však pôvodne vznikajú z podkožných vrstiev. Delia sa podľa závažnosti na rôzne stupne, pričom každý dekubit začína najprv na prvom najľahšom stupni, kedy je ešte možné proces zvrátiť polohovaním a končí pri nedostatočnej liečbe pri najťažšom stupni, ktorý si už vyžaduje operáciu.