Artritída


Je označením pre všetky druhy kĺbových zápalov – krátkodobé i dlhodobé. Podľa priebehu rozoznávame dva druhy – akútnu a chronickú artritídu. Akútna vzniká náhle pri plnom zdraví, chronická sa zasa rozvíja postupne a zvyčajne je nevyliečiteľná. Pri zápale kĺbu dochádza k zvýšenej tvorbe kĺbovej tekutiny a k bolestiam. Postihnutý kĺb je sčervenaný, citlivý na dotyk, opuchnutý a pacient v ňom môže pociťovať teplo. Pri chronickej artritíde dominujú obmedzenia pohyblivosti postihnutých kĺbov a pocit stuhnutia. Častými príčinami zápalov je reumatizmus a dna. Zápal kĺbu s vodnateľným až hnisavým výtokom vyvoláva bakteriálna infekcia zanesená zvonka otvoreným zranením kĺbu alebo zo susedného zapáleného tkaniva. Nehnisavé zápaly kĺbov niekedy sprevádzajú kožné ochorenie lupienku alebo infekcie tráviacej či močovej trubice, prípadne lymskú boreliózu. V niektorých prípadoch, napríklad pri dne, pomôže diéta, inak lieky nemajú veľký účinok. Pri reumatizme je potrebné pravidelne cvičiť a udržiavať kĺby pohyblivé. Obézni ľudia by mali zredukovať svoju hmotnosť, aby sa znížila záťaž, ktorou sú choré kĺby zaťažované. Udržiavať hmotnosť sa odporúča prostredníctvom rýchlej chôdze, plávania a jazdy na bicykli. Tak je možné zmierniť aj bolesti a oddialiť prípadné operácie. Pretože príčiny choroby môžu byť rôzne, odlišný je i priebeh ochorenia. Všetky sprievodné znaky majú spoločný najmä opuch, bolesť a obmedzenie pohyblivosti kĺbu. Pri akútnej artritíde je veľmi nebezpečná najmä jej hnisavá forma. I napriek včasnej pohotovej liečbe môže spôsobiť trvalú nehybnosť kĺbu. Chronické zápaly môžu mať rôzne prejavy, od občasných bolestí po vytrvalú bolestivosť až po úplnú nehybnosť a znetvorenie kĺbu.

Liečba

Závisí najmä od vyvolávajúcej príčiny. U dnovej artritídy je základom zmena stravovacích návykov, podávanie liekov a úprava hmotnosti. Pri reumatických zápaloch sa užívajú lieky, ktoré spomaľujú priebeh zápalu a tlmia bolesť. Hnisavé zápaly sa liečia antibiotikami. Dlhodobo zapálené kĺby, ktoré sú mimoriadne bolestivé, vyžadujú operačné odstránenie a ich výmenu za kovové či plastové náhrady. Na liečbu sa používajú aj rôzne ortopedické pomôcky. Na chronické zápaly zasa priaznivo pôsobia kúpeľné procedúry.

Podrobné lekárske vyšetrenie je nutné absolvovať ihneď, keď postihnutý spozoruje opísané príznaky. Môžu sa totiž vyskytnúť prípady, ktoré je potrebné liečiť neodkladne, aby sa predišlo komplikáciám a trvalým následkom. Hneď na úvod vyšetrenia lekár dôkladne prezrie a prehmatá postihnutý kĺb. Napríklad dnu možno diagnostikovať hneď už na základe vzhľadu a lokalizácie zápalu. Podozrenie lekára musí potvrdiť vyšetrenie krvi a röntgenová snímka. Artritída priamo životu nebezpečná nie je, ale značne o znepríjemňuje. Nutné je včas ju diagnostikovať, pretože pacienti sú potom neschopní práce, samotného pohybu a celkovej starostlivosti o seba samého.